14 ročný syn odmieta môjho partnera. Ako mám reagovať?

Dobrý deň,

Váš syn si zažil stratu. Stratu otca, jeho figúry, vzťahovej osoby. Ťažko povedať ako tomu v tom čase rozumel, ako rozumel príchodu vášho nového partnera. Isté však je, že to preňho zrejme nebolo jednoduché. Určite pociťoval zmätok, neistotu, strach a pravdepodobne rôzne iné emócie.
Nepíšete tiež aký vzťah má syn so svojim biologickým otcom, či sa s ním stretáva, aké boli okolnosti odlúčenia.
Tiež rolu môže zohrávať súrodenec, váš syn sa môže cítiť nedostačujúco, ťažko povedať.

Teraz je v pubertálnom veku, otcovskú figúru by potreboval. Možno sa mu vracia zmätok, veľa premýšľa, vysvetľuje si veci po svojom. Jeho správanie môže byť formou obrany. Na svoje správanie má určite nejaký dôvod, za ktorým sa skrýva emócia a nejaká potreba.

Ako sa to ďalej bude vyvíjať závisí veľmi od toho aký vzťah spolu máte, nakoľko sa cíti bezpečne, nakoľko vám dôveruje. V pubertálnom veku sa deti zvyknú utiekať skôr k rovesníkom a preto nejakú zmenu dosiahnuť je veľmi náročné. Avšak dá sa to vnímavým a rešpektujúcim prístupom a komunikáciou.

Syn možno práve teraz viac ako inokedy potrebuje vaše prijatie a bezpečné prostredie. Komunikujte s ním empaticky, zrkadlite mu emócie, aj to, čo sa navonok deje. Pre syna je to náročné.
Dávajte mu najavo, že ste pri ňom, že ho počúvate, snažíte sa mu rozumieť a že sa oňho zaujímate.

Skúste mu pomenovať čo ste si všimli, akú zmenu, môžete skúsiť pomenovať jeho emóciu, ktorú čítate. Spýtajte sa ho, čo by mu pomohlo cítiť sa lepšie, čo by potreboval.
Popr. môžete svoje emócie a potreby pomenovať vy. Kľudne môžete povedať, že by ste s ním radi trávili čas, niečo mu navrhnite, popr. nech niečo navrhne on. Skúste nájsť nejaký kompromis.
Rozprávajte sa s ním ako s partnerom.

Odporúčala by som aj návštevu odborníka.