Ahoj, som Táňa z Vysmiatej Duše Mamky
Milá žena, milá mama,
snáď si dnes bola aspoň na malú chvíľočku aj vysmiata. A možno ani to nie. Aj to je v poriadku. Nie si v tom sama.
Volám sa Táňa a som mamkou deväťmesačného synčeka Adama. Budem sa na tejto sieti prihovárať za každú Vysmiatu Dušu Mamky.
Ani ja nie som vždy som vysmiata. Niekedy trošku, niekedy vôbec. Niekedy aj slzu pustím.
Idem zo dňa na deň a snažím sa nemať veľké očakávania. Najmä nie od seba. Učím sa to. Každý deň sa to učím znova a viac. A znova.
Veľmi dlho mi trvalo kým som si našla aký-taký systém okolo bábätka. Všetko po pôrode bolo nové a nikto ma na túto praktickú časť reality života s bábätkom nepripravil (alebo mi v pôrodnici zabudli odovzdať ten návod? :D ). Zhruba som vedela ako bábo prebaliť, ako ho okúpať, umyť, ako s ním manipulovať, čo všetko môže signalizovať jeho plač a čo je v takej chvíli treba skontrolovať. Nikto mi však nedal manuál na to ako zvládať vlastnú bezmocnosť, pocit neschopnosti keď sa Adamko nevedel prisať, či pocit, že niečo so mnou nie je v poriadku, keď som schopná prežívať silné negatívne emócie, keď sa moje bábo budí už piatykrát v priebehu troch hodín a každý deň mám budíček pravidelne už od piatej rána.
Bolo pre mňa doslova uzdravujúce si tieto pocity pomenovať a nahlas ich komunikovať svojmu okoliu. Mám nesmierne šťastie, že mám vedľa seba podporujúceho partnera. Častokrát tá najväčšia pomoc, ktorú mi v ťažkých chvíľach dá, je, že ma vypočuje a objíme (a povie, že v jeho očiach som superhrdina :D). Napriek tomu sú situácie, kedy tie pocity a prežívanie potrebujem vyrozprávať niekomu inému. Niekomu, kto si to prežil sám. Aká veľká to bola úľava, keď som zistila, že aj moje kamarátky, dnes mamy už troška odrastených detí, to mali v zásade rovnako, že nie som odľud a nemusím sa za seba a svoje pocity hanbiť či pranierovať, pretože sú prirodzené.
Prajem každej mamke, aj tej nastávajúcej, ktorá možno prežíva úzkosti z nepoznaného, aby mala pri sebe niekoho, kto ju v jej trápení podporí, kto na ňu neukáže hanlivo prstom, ale podá jej ruku, alebo rovno celú náruč.
Vysmiata Duša Mamky je tu pre vás a môže byť práve takou náručou.
V článkoch odo mňa môžete očakávať zdieľanie, podporu a praktické tipy ako si pomôcť k lepším a príjemnejším dňom s vašim bábätkom, v prvom rade k lepšiemu pocitu zo seba samej.
Táňa
Nadpis článku
Svetový deň duševného zdravia matiek
Drahé ženy, drahé mamy,
dnes je deň každej z nás. Naozaj každej.
Je tak ľahké zabudnúť v spleti prvých dní, týždňov, mesiacov či rokov, že aj na mame záleží. Na tom, ako sa má, čo aktuálne prežíva.
Od začiatku hovoríme, že ,,Keď sa staráš o seba, staráš sa aj o dieťa.” Dnes sa k tomu opäť vraciame a kričíme do sveta, že ,,Na tvojom príbehu záleží, drahá žena, drahá mama.”
Za prvý rok sme sa neraz stretli s pochybnosťami žien, že či je prežívaná ťažoba už dosť na to, aby sa o nej hovorilo. Či je tiaha dní už dostatočná, aby bola vypovedaná a slová mali naozajstnú váhu, neboli zľahčované či bagatelizované.
Je to dosť. Aj včera bolo dosť, aj dnes je a aj zajtra bude dosť to, čo aktuálne prežívate. Dosť na to, aby ste hovorili o tom, ako sa v role mamy máte. S blízkymi, s odborníkmi alebo aj s nami vo Vysmiatej Duši Mamky.
Nech je dnešok priestorom pre každú mamu zamyslieť sa nad tým, ako sa naozaj má.
Ako spoznáte, že to nie sú len obyčajné zlé dni po pôrode?
Pred pár dňami sme oslavovali Svetový deň duševného zdravia. Pri jeho príležitosti sme vydali sériu článkov s klinickou psychologičkou Mgr. Táňou Klempovou z gyn.-pôr. kliniky FN v Trenčíne na tému popôrodnej depresie.
Ak aj vy, drahé mamy, cítite, že sa niečo deje s vašou dušou, nahliadnite do tohto textu. Možno vám dá odpovede na vaše otázky.
Možno sa téma vás ako takých nedotýka, no kladiete si otázky, ako podporiť inú blízku ženu po pôrode. Nech je vám tento druhý text povzbudením byť pri žene, ktorá vás práve potrebuje.
Ak máte akékoľvek otázky, sme tu pre vás.
Tím Vysmiatej Duši Mamky
Príbeh nemusí byť rozprávkou. Aj vy ste to zažili?
A veruže často ani nie je. Skrz skutočné príbehy žien chceme v projekte Vysmiata Duša Mamky zreálňovať obraz materstva, ale aj búrať tabu spojené s duševnými ťažkosťami žien po pôrode. Príbehy, ktoré nájdete na našom webe, sú príbehy bojovníčok, po našom VyDuMamiek, ktoré sa rozhodli otvorene hovoriť o témach, ktoré si neraz vyžadujú značnú dávku odvahy a úprimnosti. Nielen ku svetu ale aj k sebe samej. Ukazujú nám, aký môže byť vstup do materstva rôznorodý.
Sme radi, že sme v online svete vytvorili bezpečný priestor, kde ženy majú možnosť dať pomyselnú bodku za náročným obdobím duševnej ťažoby práve cez rozpovedanie svojho príbehu. Bez hodnotenia či súdenia. Príbeh každej ženy, mamy má svoju veľkú hodnotu.Áno, aj tvoj, drahá žena, čo to čítaš.
Dokonalo nedokonalá pestrofarebnosť
Spoločnosť rada obaľuje materstvo farebnými, veselými nálepkami. Dôležité však je ponechať si priestor na vlastné nálepky, ktoré v realite hrajú aj tmavými farbami. Vo Vysmiatej Duši Mamky veríme v pestrofarebnosť materstva, kde každá nálepka má svoje miesto bez ohľadu na odtieň.
My ženy sme si za roky osvojili často neprekonateľnú túžbu zvládať všetko samy. Vkročenie do materskej role je však veľkou príležitosťou zdieľať s niekým celé svoje bytie, nielen jeho svetlé časti. Ak budete zdieľať s nami vašu skúsenosť zo začiatku materstva, pridáte sa nielen do pomyselného kruhu žien, ktoré si zažili jeho veľkú pestrofarebnosť ale aj váš príbeh bude možno jedného dňa tým, ktorý zmení život a dodá odvahu inej žene po pôrode.
Nech je pre vás vedomie, že v tom nie ste sami povzbudením, že raz naozaj bude lepšie.
„Každý si chce podržať bábo, no kto podrží mamu?“
Raz zažiť je viac, než tisíc krát počuť...
Pred pár rokmi som sa stala mamou. Vlastná skúsenosť s kostrbatými začiatkami mi ukázala, ako veľmi sa môže líšiť realita od predstáv. A aké dôležité je o týchto začiatkoch otvorene hovoriť. Bezradnosť, kaleidoskop emócií, či pochybnosti o sebe samej. To všetko, okrem iného, je súčasťou novej životnej role, s ktorou sa nie vždy dá jednoducho stotožniť. Odžité na vlastnej koži.
Práve vlastným kostrbatým začiatkom som si uvedomila, ako veľmi je potrebný priestor, kde žena nájde nielen potrebné informácie ale aj iné ženy, ktoré si prešli touto cestou. Žiadny som nenašla. V lete 2021 mi však jeden český projekt predsalen skrížil cestu. Nechala som sa ním inšpirovať a jeden pre slovenské ženy založila.
Vysmiata Duša Mamky však nestavia len na materskej skúsenosti, ale aj na psychologickom vzdelaní a skúsenostiach z neziskového prostredia. Možno vás to práve prekvapilo. Ale áno. Ani tie najhlbšie vedomosti a príprava nezaručia to, že sa vás duševná rozkolísanosť po pôrode nemôže naozaj dotknúť. Veď už len Baby blues zažije okolo 80% žien. To sme takmer všetky. Sme v tom proste naozaj spolu, drahé ženy.
A tak od mája 2022 malými, no istými krôčikmi postupujeme vpred a píšeme svoj vlastný príbeh, ktorého ste neodlúčiteľnou súčasťou. Každé prečítanie, každé zdieľanie, každá reakcia dáva tomuto projektu zmysel.
Aké je naše poslanie?
Chceme byť hrejivou komunitou a zdrojom informácií pre všetkých, ktorých sa týka téma baby blues, popôrodnej depresie či úzkosti. Prostredníctvom webu a sociálnych sietí budujeme bezpečný priestor pre zdieľanie myšlienok a skúseností žien, ktoré si prechádzajú alebo si prešli náročným začiatkom materstva.
Naším cieľom je dať ženám a ich blízkym pocit, že aj keď je ich cesta materstvom kľukatá a nerovná, je to v poriadku. Pocit, že je v poriadku tápať a zažívať emocionálne kontrasty všetkého možného druhu. Lebo toto všetko sa dá riešiť. Začiatkom je otvorená komunikácia o svojich pocitoch a prežívaní s partnerom, blízkymi ale aj profesionálmi, ak je to potrebné. Pretože čím viac prinášame do spoločnosti témy duševného zdravia, tým je táto téma prirodzenejšia a dokážeme o nej otvorenejšie hovoriť. Bez hanby a strachu.
Toto je v skratke príbeh vzniku projektu Vysmiata Duša Mamky.
Ďakujeme, že môžeme byť súčasťou tých vašich príbehov. Ďakujeme za vašu dôveru.
Katarína Žilák, autorka projektu
