Nezhody vo výchove

Strasne smutne, ako jedna matka dokaze zhodit druhu len podla par prispevkov… treba skusit empatiu.
Pritom staci nesudit a skusit sa vcitit do situacie. Taky problem zaziva vela parov. nepaci sa mi muzov pristup, pre deti dost stresujuci. A to tazko pre matku prehliadat. Tiez by som deti nebila. Je to zneuzitie hrubej sily, ale nikto nie je svaty. Ani ja nie🙂

Tiez sa priklanam k tebe, pretoze mam to iste, chapem ta, ja mam tiez vychovu ze vysvetlim, muz rozkazuje. Deti ho nerespektuju, obvinuje z toho mna. Osobne si myslim, ze tam je komplex z neuposluchnutia. Berie sa prilis vazne a vidi v tom svoju hodnotu, ako ho beru druhi.
Moj manzel je ale v jednej veci iny nez tvoj, on si ani neuvedomuje, ze vychova jeho rodicov nebola ok, pretoze si mysli, ze bezvyhradne posuchanie rodicov je ok. Bohuzial, do dnesneho dna tych rodicov poslucha a chudak ani nevie preco to robi, lebo ho naucili iba to, ze rodicia sa musia posluchat.
Nase domnienky ze ked dietatu poviem, ze toto nerob a nevysvetlim preco, lebo vsak ono velmi dobre vie, preco, su mylne, nejedenkrat som sa o tom presvedcila z otazok deti.
Ano, deti si jednoznacne uvedomuju a vyberu si toho, kto na nich nevrieska a nebije ich, ale to pre mna nie je dovod, aby som sa spravala ako manzel. Darmo to ziada a ak on nie je ochotny skusit inu vychovu, jeho problem. Bohuzial doplacaju na to deti, lebo maju chaos, ale ked si mam vybrat medzi tym, aky je dnes poznaceny moj muz a tym ako deti poznaci odlisna vychova, rozhodla som sa takto. A este podotknem, ze moj muz v detstve sikanoval ine deti. Rodicov posluchal, ale druhym robil zle, aj surodencom. Nie vela, lebo je dost inteligentny aby z toho nemal problem, ale robil to. Dnes nevie prejavit lasku. A nie je schopny zdraveho kritickeho myslenia. Jediny koho kedy skritizoval, som bola ja.
Este podotknem, ze mladsie dieta mi v poslednom case dost rozkazuje, no kde to asi obkukal.
Tu je v rodine silna hierarchia, ze muzi su nad zenami, a dospeli nad detmi a to aj v dospelom veku, tak ucta a respekt je voci detom nulova, resp. slaba. A uraza sa u nich medzi riadkami, tak sofistikovane, nie su to hovada, ze by synovi povedali narovinu ze je neschpny keket. Pardon.
@lylyjana Absolutny suhlas s tvojim prispevkom.

Neakceptuje lebo vidí nejednotu a zhoršovať sa to bude . ...vysvetľovať sa ma ale obcas na to cas nebude

@anjelicek26 dobre.asi Ti odpíšem posledný krát.syna nebijem že by som sa nudila alebo čo. O vrchole prosím pomlc a radšej opäť čítaj s porozumenim. Keby si napísala každej matke ktorá dá svojmu dieťaťu občas na zadok že je to vrchol,asi by Ťa zožrali 😉Synovi dám po zadku,keď uznam za vhodné.naposledy mi to vyriešilo utekanie na cestu.mohla som mu rozprávať koľko som chcela,utekal,nie naschvál ale jednoducho nepocuval,tak mi raz praskli nervy a dostal na zadok.dost silno. Či som na to hrdá alebo nie je vedľajšie no efekt to malo ten ,že odvtedy mi už nikdy na cestu neodbehol. Samozrejme keď sa vtedy upokojil,hneď som mu vysvetlila preco dostal. Mužovi aj teraz odbehne na cestu.lebo ten dá na rit ale nič poriadne k tomu nepovie. Ak si myslíš že toto je efektívne,ok.vyseledok je hlavne ten, že pri mne záchvaty plaču nedostáva,ozaj výnimočné a to je väčšinou o hlade a únave,vtedy samozrejme nevysvetlujem lebo je to zbytočne.no pri mužovi máva často nervaky. Domov chodia s placom.A nie niesom výchovná kapacita, len si myslím že deťom je lepšie vysvetľovať ako po nich vrieskať . Písala som jasne že keď sa mu situácia jasne a stručne vysvetlí,amok sa nekoná lebo to syn zakceptuje.cize Tvoja veta ,,Amoky mava tiez, aj s vysvetlovanim (aj bez neho),, je opäť len preto že asi nečítas čo som jasne napísala už v samotn príspevku. Ja som Ti odpísala že amoky maval aj pri mne keď bol menší ale že sa to postupne spravilo. Ani s nepísala ,vlastne som Ti aj vysvetlila vyššie že syn nerobí zle ani často ani úmyselne, vždy nastane amok až potom,keď zakročí muž svojim krikom a despotickym prístupom.vela chýb narobim aj ja,n nikdy som nebola ideálna,to niesme zrejme nikto.no poznám si syna a keď je pri všetkých ľuďoch v pohode, ale keď je spolu s mužom má amoky ( tiež nepíšem že je to takto stále aby si zasa nenapísala že je to vrchol ),tak si nemyslím že je to preto, že by mal muž efektívnejšiu výchovu ako ja. Takže ďakujem za Tvoj názor a prajem slnečný usmiaty deň

Presne si to napisala - ze nikto nema idealnu vychovu a s jeho pohladu sa mu prave ta jeho vidi spravna. Ono je to unave, zufalstve a kazdodennom boji pri vychove narocnejsieho dietata... ja telesne tresty neuznavam, proste vobec, hlavne u tak malickych deti, bohuzial, ide to mimo mna ( u nas ako deti to patrilo k vychove mojej maminy bezne a traumu mam s toho dodnes, toto detom neurobim)... takze ono sa da aj s minulosti poucit no... deti mame vychovane, som prisna, co poviem plati (aj bez omacky), syn napriek tomu obcas vybieha s normy, mame diagnozy ake mame... Viem si to vysvetlit, chapem, preco reaguje ako reaguje, psychologicka nam vo veku tvojho syna velmi pomohla. Mne. Ako s nim pracovat. Tiez ti prajem krasny den - ono to bude lepsie. Kazdy ma obcas taky down, ked sa potrebuje vyzalovat a vykricat, ze to proste nefunguje... to je normalne... ale zmenit sa to da len postupne...

@jazzy03 neviem či si myslela mňa,lebo ja som nechcela zhodiť nikoho,ak áno nie naschvál.len ma mrzí že keď napíšem že syn odomna tiež dostal na zadok ( a áno považujem to za svoje zlyhanie) tak mi niekto napíše že je to vrchol. Mužovi rodicia mávajú občas syna na celý deň,nikdy nemal pri nich záchvat plačú len preto že mu niečo zakázali. Ale to je o tom že nekricali a vysvetlili. U mojich rodičov býva tiež dobrý.ked bol menší a treskol sa o zem, nikdy som mu za to nenadavala, ani ho kôli tomu nvycapala,vždy som ho odignorovala a odišla som do bezpečnej vzdialenosti. A ono to prešlo.

Ak mu muz povie ze mu da na zadok ak nieco zle spravi a syn to potom aj tak spravi ma mu na zadok dat, ( dieta musi chapat pricina vyvola nasledok, nechcem tym povedat ze mate byt svoje deti skor dodrzat co slubite lebo potom si ho nevazi a neposlucha) tvoja vychova je urcite lepsia, vyhrazky na deti neplatia, nechapu ich. Vzdy radsej vysvetlit. Nie je to rozmaznavanie skor uvedomivanie si hodnoty cloveka. Rozmaznavanie by bolo keby robil zle pripadne by vrieskal a odtiahnete ho na bok a das mu mobil alebo lizatko aby bol ticho. To by bolo Naozaj zle. Ty mas spravny pristup. Treba to muzovi vysvetlit, mozno sa k nemu doma nespravali rodicia v detstve moc pekne…

Presne tak, aj ja mam tento vyraz na muza, je to despoticke. A navyse, moj muz ma slabu empatiu. Nedokaze citit, ako sa citia deti.
Ano deti s tym zacinaju vyhupavat, chodia mi zalovat na otca, alebo s nim nechcu byt a je to narocne, rozlisovat to. Pravidla ale mam a castokrat mam vacsie ako moj muz, rezim a tak, ale vela aj respektujem, davam aj priestor. Kdezto moj muz nedodrziava ziadne pravidla, podla neho pravidlo je to, co prave on povie.
Ale ja deti nebudem riesit ako on. Ze bude po mojom lebo som to povedal a ja som otec.
Toto je len bojovanie a podrobi sa submisivne dieta, ale ine nie, aj ked sa navonok trebars neprejavi, ale dusi to v sebe.

@panelacikova neviem, ako presne to robí autorka, ale ja som tiež zistila, že väčšinou, ked synovi vysvetlím, tak nerobí scény a akceptuje to. Napr. Ideme z ihriska, tak mu nepoviem, pod ideme, ale poviem mu. Ze už musíme ísť domov, lebo nás tatko čaká a budeme spolu papať. Pravdaže mu donekonečna 10 minút nevysvetlujem. Su to 1-3 vety a keď nič, tak proste musí poslúchnut. Viac to zaberá, ako príkazy. Vo výchove treba nájsť zlatú strednú cestu a dohodnúť sa. To ale neznamená, že synovi občas necapnem po zadku, alebo dobre neodhadnes situáciu... Stáva sa

Ak by som mala reagovat iba na prvy prispevok od autorky, tak vidim v tom aj kus svojho zivota. Skoro sa mi chce napisat: 'situacie ako cez kopirak' ako u nas. Ja vysvetlujem, vsetko ide hladko. Pride nas 'buldozer' a zrazu je dieta zbytocne 'natlakovane'. Vysvetlit chlapovi nepomaha, decko ako sialene, matka zufala, vsetko sa snazi zachranit, aby sa ludia vratili do nejakej harmonie. Podozrienie na ADHD ako u Teba detto. Ako z toho von? Mam znamu, ktora ma 35 rokov prax ako psychologicka poradkyna pre rodiny v krize /ovela tazsie krizy, ako to, ze dieta neposlucha/. Poradila mi toto: Je jasne, ze dieta, ktore je citlive a drazdive na taketo podnety ma v momente stretu problem tu davku dospelackej zlej energie spracovat. Je to pretlak emocii. Nejde iba to princip situacie v ktorej neposluchlo. Ono navyse velmi dobre vie, ze je niekomu 'na muske', ze je niekoho cielom. Citi urcity druh ohrozenia a to u neho vyvolava obranne reakcie, alebo az zufalstvo. Z toho vyplyvaju neziadane reakcie - branim sa, nepocuvam, nerespektujem, uzavriem sa do seba. Je to uplne normalne a vyplyva to logicky zo situacie. Taktiez este nema zazity set socialnych dovednosti, co v danej situacii mozem a nemozem, nema zazite rutiny /vstanem, obleciem sa najem sa postaram sa o seba atd./ a preto je casto zmatene, co sa to deje.

Je logicke aj to, ze mama sa prirodzene brani, aby stres bol prevadzkovane na dietati, ked vidi, ze je to uplne zbytocne. ALE, ono to dieta sa nebude v zivote stretavat s pochopenim a otvorenou narucou u vsetkych. Tieto situacie su pre neho vlastne moznost mentalneho treningu, a mama sa moze postavit do ulohy pomocnika, ktory mu pomaha sa s tou situaciou vyrovnat. Lebo muza uz pravdepodobne NIKTO nezmeni. Tak ako mu vysvetluje, co ma a nema pri inych cinnostiach, moze mu tiez vysvetlit, ze tatik je niekedy 'hnevko' a ze ked je nafufnany, tak je lepsie na neho nekricat, lebo vo finale to bude este horsie. Aby si uvedomovalo, ze sa da stretom aj predist. Alebo ich moderovat do lepsieho vysledku, ako uplnej katastrofy. My mame este problem aj so starkym. Jeho oblubena veta je: ked nieco spravis/nespravis, tak ta zbijem. /a naozaj potom vyrazi hlava-nehlava/. Obmedzili sme kontakt. Vysvetlili sme si, ze bit je zle. Poradila som synovi, ze ma na buduce povedat starkemu, ze ked chce zbijat, tak si moze zobrat zbijacku a kus stareho betonu a moze zbijat a zbijat /starky je stavbar/. Synovi sa rozziarili ocka, zasmial sa a pri najblizsej situacii tuto vetu starkemu s kludom anglicana predniesol. Starkemu vyliezli oci a zo stareho machra sa stal starec v pomykove.

Mne ta moja znama trosku tiez prehovorila do duse, ze som 'hyperprotektivna matka', ze doslova: dieta moze byt primerane stresovane, aby osobnostne vyrastlo a bolo schopne sa postavit samo za seba. Ze uz nie je bezmocne batola, ze sme sa uz posunuli do ineho vyvojoveho stadia.

Muz je zasadovy a chce mat vsetko vyriesene najlepsie hned. Casto ma obvinoval, ze je to moja vina, ze dieta je take a take. To nebolo fer, lebo za vychovu deti nesu zodpovednost obaja. Ked sa vzdal moznosti vychovavat u malinkeho /ako u nas/, neznamena to automaticky, ze za vsetko moze zena. Toto za tie roky nepobral a myslim, ze dozivotne nepoberie. Musime pracovat iba s tym, co mame, bohuzial.
Ked veci nejdu podla muzovych predstav, tak obrovsky tlaci na pilu. Nemam to rada, a jeho v tych situaciach tiez nie. To nas odlucuje od seba. Mam pocit, ze v tychto situaciach mam naraz dve deti. Jedno 3 rocne a jedno 38 rocne a obe si dupkaju na svojom. Niekedy by som najradsej dala na zadok tomu velkemu pubertakovi. Aj ked musim pripustit, ze boli situacie, kedy jeho razny postoj pomohol ovela efektivnejsie a dokonca som bola zan aj vdacna, pretoze aj ja som iba clovek a boli situacie, kedy som jednoducho uz nevladala.

Nastastie pri vyvoji dietata ma vsetko svoj time out. Okrem toho maleho 3 rocneho mame este 6 rocne dvojcata. Vidim, ako su uz uplne inde. Ako vedia, kedy je lepsie sklapnut a tatkovi sa radsej vyhnut, aby mali v zivote klud. Ako si sami vedia vytvorit svoj priestor, v ktorom im je fajn a nenechaju si do neho zasahovat.

A nakoniec do duse prehovoril nasmu tatikovi jeho kamarat. Maju adoptovaneho syna, preto museli prejst hromadou psychologickych skoleni. Na muza zaposobil poznatok o tom, ze dieta si priblizne v 3 a 6-7 rokoch akoby uzatvara obdobie zivota a aj ked si nepamata detaily, odnasa si z neho urcite pravidla, pocity do dalsej fazy zivota a obraz o sebe samom v ociach inych. Preto oni svoje adoptovane dieta nebiju, aby si neodnieslo do dalsej fazy to, ze bit je normalne. Preto ho radsej usmernuju, ako mu vysvetluju, ze je zly, aby si neodnieslo dalej do zivota o sebe obraz grazla a aby sa s nim nezmierilo, ale naopak aby bolo motivovane sa snazit byt dobrym.

Prijmi muza k vychodiskovej pozicii, ze cokolvek momentalne robite, vzdy sa chcete vratit k tomu, aby ste boli nakoniec dobra rodina. A aj odpusti, ak momentalne nerobi vsetko spravne. Budete to musiet urobit v obdobi 3-6 mnoho a mnoho krat, aby ste sa k tomu dopracovali. Prajem Ti vela lasky, aby si to zvladla. Ak ju nenachadzas zrovna u vas doma, ziadaj lasku a porozumenie vo svojom okoli. Lebo aj ty potrebujes doplnit sily. Moc drzim palce.

Zapojim sa aj ja🙂 mala som rovnaky problem, ked boli deti male sme sa casto hadali kvoli tomu, ale s odstupom casu vidim, ze je to fajn, ked je manzel na deti prisnejsi a podporujem ho v tom, ja prisna neviem byt, viac vysvetlujem, ale dam sa hned obmakcit a deti ako rastu(uz chodia do skoly),tak to velmi dobre vedia a ked chcu, tak hned to vyuziju vo svoj prospech. Pri muzovi si nedovolia napr papulovat a robit velke sceny a ked som uz ja zufala, tak len spomeniem, ze zavolam tatovi a hned sa skludnia(a to ich nebije, len jednoducho respekt..)..asi to nie je idealna vychova, viem ze by som mala byt mozno viac prisnejsia ja a mali by sme mat s muzom jednotny pristup, ale jednoducho kazdy clovek ma inu povahu, ma to aj svoje vyhody, ku mne su deti velmi otvorene, vsetko mi povedia, maju vo mne citovu oporu a vdaka muzovi zas disciplinu a respektuju pravidla.. tak sa to tak vyrovnava a ako pisem, teraz som za to vdacna..

@panelacikova Čo je vyriešené, keď píšete, že mu date na zadok a je vyriešené? Keď sa nad tým čo i len trochu zamyslite, musíte si uvedomiť, že keď dieťa udriete za to, že ma iný názor alebo iné pocity ako vy, tak mu akurát ukážete, že pravdu ma ten, kto je silnejší. Jedine, čo dospeli bitim a krikom dosiahnu, je to, že sa sami vyventiluju z vlastného hnevu. Bodaj by bolo viac rodičov, ktorí dokazu deti vychovávať k respektujucemu prístupu - a to sa dá jedine vlastným príkladom. Ak dosiahnete poslušnosť násilím, zastrašovaním alebo inou formou násilia, vyvoláte len strach alebo odpor, nič iné.

Ak môžem podariť. Dieťa zvládne úplne všetko. Zvládne aj dvojitú výchovu, úplne presne bude vedieť aj na šesť stán inak reagovať, inak u jednej babky, inak u druhej, v škôlke... Dieťa sa prispôsobí a neutrpí tým žiadnu traumu, verte mi. Poslúchnuť na slovo autoritu je pre deti prirodzené. Ja si napríklad neviem predstaviť, že by som ako dieťa svojmu otcovi napríklad odvrávala. Ak on povedal, tak bolo, on mal to slovo a ja som to vedela. Vieš čo je jediná chyba vo vašom prípade? Že ty sa do toho miešaš. Lebo deti veľmi dobre vedia, že je niekde nejaká záchrana, nejaká mama čo to zmení, nejaká babka, čo potajomky dovolí. Vedia všetko. Vy ste dvaja, vy ťahajte za jeden povraz. Never tomu, že dieťa sa pridá na tvoju stranu a bude ťahať s tebou. Nie, dieťa sa rozdvojí a vezme si z každej strany pre seba to, čo mu vyhovuje. A ešte jedna dôležitá vec. Ty ubližuješ svojmu synovi, lebo mu kradneš vzťah so svojim otcom. Je jedno, aký je to vzťah ale je ich. Akého otca si synovi vybrala, taký je jeho. Niečo si majú v živote dať a ty mu to dovol. Zhrnutie 🙂 Nezasahuj, odíď z tej situácie, choď do inej izby, na balkón, úplne preč. A hlavne nebav sa už nikdy o tom s mužom. Ale že nikdy. Ani potajomky, lebo ver mi, chlapec to počuje 🙂

Ak muž má práve na starosti malého a ten niečo vyvedie, neposlúcha, nechaj to nech to rieši muž aj keď po svojom, nedobehni tam a nezačni sa mužovi do toho montovať, ak by bolo veľmi zle sám ťa zavolá. Aj tebe muž tak skáče do výchovy, priamo, keď niečo riešiš s malým? Lebo ak áno aj to je zle, proste ten kto je práve s dieťaťom ho má riešiť a ten druhý je ticho a rodičia si majú vydiskutovať až neskôr svoje odlišné názory na situáciu doma napr. večer, keď dieťa už spí. Naozaj mu tým podkopávaš autoritu a malý si myslí, že oco robí zle a preto bude počúvať iba mamu, alebo len tohto kto mu to vysvetlí - a to je veľká chyba. Ale jedna vec je pravda, nech samu prestane vyhrážať, že dostane - prípadne iný trest, hlavne ak je to neadekvátne k situácii a ani to nemieni dodržať, vtedy podkopáva on autoritu sám sebe.

Dávnejšie som zachytila diskusiu tu na MK, ale už si nepamätám názov, že dieťa nerešpektuje žiadne iné autority iba matku, pretože tá mu všetko do nemoty vysvetľovala. Uvedom si, že ostatní ľudia toto nie sú ochotní robiť/alebo to nevedia a často na nejaké vysvetľovanie nemajú ani priestor ani čas, ako napr. učiteľky v škôlke, v škole, ani ako dospelému mu nikto nebude nič vysvetľovať... Povedia raz, dvakrát max trikrát bez vysvetľovania, možno raz vysvetlia ale tým to hasne a prídu dôsledky. Hlavne učiteľky nemajú čas vysvetľovať 25-30 deťom postupne, čo nemajú robiť a prečo.

Sadnite si s mužom, určite si pár základných bodov výchovy, ktoré budú pre vás oboch rovnaké, postupujte pri určitých situáciách čo najpodobnejšie s tým, že proste budete na seba brať ohľad, že každý má iný štýl výchovy. Nebudete si navzájom vbiehať do výchovnej situácie a tak si podkopávať autoritu, ak jeden rodič niečo zakáže aj ten druhý povie proste nie - proste sa podržíte. Dohadujte sa ohľadom výchovy, keď dieťa nie je nablízku alebo spí. A dieťa to pochopí, že proste má počúvať mamu, ktorá vysvetľuje aj ocina čo proste prikáže a ľahšie potom prijme aj napr. učiteľku v škôlke, nech tá zvolí akúkoľvek metódu či vysvetľovanie alebo príkaz oboje je správne proste.

@valerya áno súhlasím v mnohom s Tebou. Ja sa práve do situácii už nemiesam,robila som to keď mol menší ale teraz už nie.skor som popisovala situáciu, kedy som v inej miestnosti a malý dobehne za mnou s revom.samozrjem do kuchyne všetko počujem ale jedine čo malému poviem je,že má tata poslúchať a max mu vysvetlím prečo to tato spravil.nestvem ho proti nemu.bohuzial čo sa týka o rozoberaní tej situácie,ja sa snažím to neriešiť no muž vždy začne pred synom na syna nadávať a aj mne teda že je to moja vina,ja vtedy len opakujem že to momentálne riešiť nebudeme len on si vtedy aj tak povie svoje aj keď to ignorujem a nereagujem

Necitala som odpovede. Skusila si muzovi, tak ako synovi, vysvetlit, preco volis tento styl vychovy? Vie muz nieco o psychologii deti a preco stare zauzivane a nase vzorce nemusia fungovat? Co sposobi taka a onaka reakcia dietatu? Ja by som ho poprosila, ze sa s nim chces o tom porozpravat, dajte si spolu veceru alebo co vyhovuje vam a v klude sa o tom porozpravajte. Spytaj sa muza, preco si mysli, ze jeho sposob je spravny, vysvetli svoj pohlad pripadne maj pripravene nejake zdroje, ktore by podporili tvoj styl vychovy (s ktorym ja uplne suhlasim mimochodom) a mozno sa dokazete dohodnut, no vypocun aj jeho, jeho sa soytaj na nazor a tak (urcite sa bude citit lepsie, ked bude mat pocit ze aj jeho nazor ma vahu) Riesit taketo veci vo vyhrotenej situacii, ked sa prave deje, ze dieta vystraja, nepadne na urodnu podu, vtedy ste vsetci prilis emocionalni. U nas to takto funguje. Riesime s chladniu hlavou inak by sme sa tu pozrali 😂

Super, ze držíš so svojím muzom

Podla mna kazdy z vas mas istym sposobom pravdu, len najst tu zlatu strednu cestu. To ze muz ho uprostred hry bez v árov huania vytrhne, je to najhorsie co moze urobit. U nas to funguje tak, ze ked sa chystame odist povieme ze este 5 minut a odchadzame a dieta sa uz pripravi, ze o chvilku konci s hranim. A zakazy prikazy skor fo forme prosby. Prosim ta mozes toto tamto? A nie urob dones a pod. U nas dost dobre zafungovali teraz zelene a cervene body ktore za den zbiera. Ak nejde nechce odmieta ma cerveny a naopak. A vlastne az do Vianoc a podla toho kolko ich bude bud donesie alebo nedonesie Jezisko darceky.

@panelacikova len ono ani to nemusí byť správna cesta obzvlášť ak majú podozrenie že chlapček ma aj nejakú diagnózu.. S najstarším synom som sa to tak snažila robiť, aj som capla, no ozaj nakoniec ma niekoľko diagnóz a teda trvalo cca 2 roky kým ma prestal dookola bit.. Ja som mu capla, efekt žiadny, naučil sa akurát keď sa mi niečo nepáči udriem.. 🤦🏼‍♀️ lenže on namiesto capnutia ma doslova mlatil.. Teda na toto by som dala pozor a radšej vzala dieťa k psychológovi na potvrdenie/vyvratenie dg.

Mne sa tvoj prístup zdá správny a tvoj muž sa mi zdá magor, sorry. Myslím, že z tvojich riadkov je jasné, že nevysvetľujes donekonečna a že nie si moc mäkká ako sa ti tu niektoré snažia nasit. V tomto by som nerobila žiaden kompromis. A raz by syna udrel a bola by som s ním preč odsťahovana alebo vykopla agresora, podľa situácie. Ale to by som na svojom dieťati nenechala páchať. V iných štátoch je to aj zakázané a keď raz pokroci Slovensko a ľudia si konečne uvedomia, že bitka ničomu nepomôže, bude to aj na Slovensku.

"no muž vždy začne pred synom na syna nadávať a aj mne" ...čo si to dovoľuje! To je neakceptovateľné. Tvoj syn sa tam možno bude chovať k svojej partnerke, ak toto bude mať ako normal.

Tým, že si "on povie svoje" t.j. nadáva ti pred synom, je dynamika vášho vzťahu taká, že on si môže na teba dovoľovať a ty nereagujes, t.j. nedáš synovi najavo, že muž prekračuje hranice. Týmto má on navrch a ty si submisivna. Viem, že to robíš pre to, aby situácia ešte viac neeskalovala, ale cena toho je veľká. Podporujes tým, že muž k žene si môže takto dovoľovať a tým ukazujes synovi zlý príklad. Predstav si, že máš imaginarnu dcéru a tá by stretla chlapca ako tvojho syna, s takou výchovou, s takou tendenciou, s takým porozumením, že toto je normálne. Chcela to pre ňu? Ja pre svoju nie.

Chyba je ked nie ste jednotni ty podkopavas jeho autoritu on tvoju ked to robite pred malym Jasne ze potom otca neposlucha vyberie si teba ako autoritu. Ale pravda je ze muz sa mu malo venuje Cize nemoze hadzat celu vinu na teba . ( pravda je vzdy niekde uprostred) ty by si mala byt striktnejsia a on uvolnenejsi.

@ailiba veď jasné, ja nepíšem, že dieťa mlátiť. ale máš deti (ako moja bola), že vysvetlíš 10x, niekedy aj 20x a začne sa hádzať alebo čo (v období vzdoru). a ja som sa pohla domov a ona opačným smerom napríklad! absolútne ju netankovalo (2-ročnú), že mama ide sama. a natruc naopak... tak potom už padla aj na zadok, samozrejme. ja nikde nepíšem, že natrieskať hneď, ako neposlúchne. ale tak.... nech si to autorka vyrieši, čo už my tu vyriešime... v každom prípade dvojitá výchova (nech už je akákoľvek) je veľmi, veľmi zlá a fakt nič dobré z toho nemusí vzniknúť časom. ona sa musí s mužom dohodnúť, ako dieťa vychovávať.

Dohodni sa s muzom ze budes prisnejsia ked on bude jemnejsi a ze sa pred synom nebudete dohadovat. A Hlavne nech sa mu teraz mega venuje Lebo prve 3roky zanedbal. Predca nebude ho syn posluchat ked mu je otec cudzi.

Podľa mna máš zlatu trpezlivosť a pekný prístup. Ak ma syn naozaj ADHD, o to väčší obdiv. Ja mám syna veľmi aktívneho, energiou je za 4 deti 🙂 a nie vždy mám silu vysvetľovať. Podľa mna je pekne že mu vieš dohovoriť a on to pochopí, hoci nie vždy na prvý raz, ja sa veľakrát snažím márne a skončí to naozaj pri tom že vezmem dieta na ruky a bežím preč. Je síce mladší ako tvoj, ale aj tak. Vždy si kde svoje. Muž by mal byt rad že aspoň ty máš tu schopnosť syna upokojiť a že dokáže pochopiť čo ma a čo nie. Nejde o benevolentný prístup ale štýl výchovy, ktorý nedokáže podľa mna každý ❤️

V každej rodine, kde sú dvaja je dvojitá výchova neverím, že nie.Kazdy má svoj štýl ako bol vychovaný on, ako chce vychovávať svoje dieťa.Tvoj muž razí výchovu autoritatívnu povedal som a tak bude, ženy sú empatickejsie...a ono sa to bude vekom stupňovať,lebo dieťa začne mať aj svoj názor okolo 9-10 r a začne si ho presadzovať a budú stále v sebe.To čo on robí je presne komunistická výchova kde muž zavelil a žena sklopila uši a deti poslúchali, až sa jedného dňa urvu a všetko mu vykricia, budú rebelovat, alebo tie citlivé submisivne typy budú úzkostné a pred každým vystrašené neschopné si povedať svoj názor v škole, robote pred frajerom, lebo boli vždy zahnane do kúta prísnym otcom a nikto nebral ich názor a nikdy ho nemohli mať iba vykonávať povely a hrať " dobre dieťa", lebo len to dostane povšimnutie.vychova je ťažká ja som nebola prísna, lebo dieťa bolo dobre a dalo sa vždy dohodnúť a boli sme zobrať dvojka.U nás to začalo haprovat v puberte kedy má muž pocit, že by mal mať nejakú autoritu dosť skoro🙂)a dieťa sa zo všetkým zveruje mne, rieši so mnou čomu niet divu, keď som vychovávala väčšinou ja a on mal málo času, alebo alibistický vždy povedal mama to vyrieši, alebo spytaj sa mamy Uprimne mne to vyhovovalo, lebo mne by veľmi vadilo, keby mi muž hulakal na dieťa mne stačilo čo som videla u tých známych až ja ako dospelá som sa zľakla.Ale ich deti boli na to nonstop hulakanie rozkazy tresty zvyknuté to, že su problémovi v škole ani nemusím hovoriť je to jediné miesto kde môžu vypustiť paru a byť sami sebou.
Ale možno by som ináč písala, keby som mala dieťa tvrdohlavé, vzpurne, ale určite nie som za okrikovanie a zastrašovanie je to úbohé.Treba mužovi povedať nech ho aj pochváli deti sú strašne málo chvalene všetci vidia iba nedostatky

A fajn knižka je respektuj a budeš rešpektovaný to je snáď jediná kniha o výchove, ktorá mi niečo dala.Urcite je aj niekde na stiahnutie, ale muži málokedy chcú čítať také "žvásty" aj mne muž povedal, že som mala študovať psychológiu, keď ma baví čítať knihy o výchove🙂Zase ja by som niekedy prijala, keby skrikol či nehral sa na neviditeľného či dohovoril, ale keď ho niekedy počúvam, keď sa akože snaží výchovne povedať, tak radšej nech sa do toho nemontuje, lebo to nemá hlavu pätu a začne vypichovat také veci, že máš čo jesť, kupujeme Ti oblečenie...úplne od veci a nerieši podstatu problému.Oni sú divní

@valerya Mala by si to asi dovysvetlit, ten svoj prispevok. Mna by napriklad zaujimalo, ak razis tuto metodu, ze ci si potom medzi 4 ocami dodiskutujes s muzom, s babkou, ak sa nedodrzali niektore vychovne predstavy, alebo absolutne respektujes ich vychovu, bezvyhradne? Lebo pises, ze uz nikdy s muzom o tom nediskutuj.
Takisto ma zaujalo vyjadrenie, ze berie detom vztah s otcom. Dajme tomu, ze v autorkinom pripade moze byt inak ten vztah s otcom pekny. Su ale situacie, ked otec nema k dietatu nejaky vztah, a na zaklade toho aj nepekne jedna s dietatom. A znova pises, ze odist, nemiesat sa, nech je vztah aky je. A to ma zase zaujalo. Na zaklade coho razis tento nazor, ze dieta to nepoznaci?
Uz si pocula niekedy o pripadoch, kedy otec bol neprimerane tvrdy, matka nezasahovala, a v dospelosti deti opustili inak dobru a starostlivu matku so slovami, ze ty si to nikdy neriesila anehala si to tak, aj ked si to vsetko videla? Take deti pridu nakoniec aj o otca, aj o matku, resp. o ten vztah s nimi. Co si o tom myslis?
@karmen118 Aj na teba zareagujem, tebe sa zda v poriadku, ze nas svet je taky, ze ludia rozdavaju pokyny a nevysvetlia preco, ak sa niekto spyta? Ja si osobne neviem predstavit, ze by som v praci dostala akusi nestandardnu poziadavku, ktora nie je bezne v naplni mojej prace, a aspon par vetami by mi nebolo vysvetlene, (ak by mi teda samej nebolo jasne zo situacie), ze preco to treba? Ale priznam sa ze obdivujem take natury, ze ako im niekto povie, tak nepremyslaju a urobia, ved som v praci. Normalne sa musim zamyslet, ze co je vlastne ok.