Nezhody vo výchove
Ahojte. Chcem sa spýtať hlavne zienok,ktoré majú už trošku väčšie deti na názory. Nás drobec má 3,5 roka. S mužom sa absolútne nevieme zhodnúť na jeho výchove. Keď bol syn malinký,nepodieľal sa na výchove nijako,nepomáhal, Max občas kocikoval ale to bolo ozaj celá starostlivosť z jeho strany. problém je hlavne v tom, že syn neposlúcha a nerešpektuje.hlavne teda muža. Máme u syna podozrenie na adhd a narušenú komunikačnú schopnosť.ale to muž neakceptuje a berie to iba ako vymysly tejto doby.
Prejdem ale k problému.
Ja syna vychovavam štýlom vysvetľovania. Keď s ním niečo robím vysvetľujem,tak isto keď mu zakazujem veci a činnosti ,vysvetlím mu prečo to nesmie robiť.vacsinou to dopadne tak že to syn zakceptuje a je kľud.no muž to vníma ako benevolentny štýl výchovy a vraj tým syna rozmaznavam. On mu jednoducho iba zákaze, prikáže,bez slov ho vezme preč z miesta kde zrovna syn je a začne scéna,začne kopať, kričať. Ak som na blízku, prídem a vysvetlím prečo mu to otec zakázal,ak ten amok nieje už moc veľký tak to pochopí a problém vyriešený. Na základe toho má muž obviňuje že ho kôli mne syn nerešpektuje . Netvrdím že môj spôsob výchovy a komunikácie je ideálny,no myslím si že je to skôr cesta ako zákazy a príkazy.
Samozrejme že syn to vidí a často zneužíva situáciu.Casto neposluchne na prvý krát, ja to väčšinou riešim zopakovanim tým čo má spraviť,ak nepomôže zvýšim hlas a potom už ide. Muža keď neposluchne hneď sa mu vyhráža tým že mu dá na zadok ( častejšie sa vyhráža ale nespraví) nedokážem muzovi vysvetliť že nejde o to aby synovi ustupoval ale aby mu vysvetľoval. Čo si o tom myslíte? Ďakujem
@lilitela tiež si neviem predstaviť, že otec má potýčku s dieťaťom a ja odídem a budem počúvať ako mu dáva kazanie či neprimerane poziadavky či chce od neho veci s ktorými ja nesúhlasím.Niekto tu písal o znižovaní a podkopávani autority veď takéto potýčky su v každej jednej rodine.Deti vždy inklinujú k jednému rodičovi viac.
@lilitela Pekne poporiadku 🙂 Vydiskutovať sa to dá, ale len preto, aby sa každý vyrozprával. Nikto sa nikdy nezmení a kto dúfa, že niekoho prerobí, veľmi sa sklame. Každý vie na chvíľu hrať divadielko, byť niekým iným ako je, keď je napríklad čerstvo zamilovaný. Alebo ak mu hrozí rozpad vzťahu... Ale vždy je to len na krátko, lebo je to niečo neprirodzené a každý sa bude nakoniec chovať presne tak, aký je. Takže ak si už žena vybrala otca pre svoje dieťa, mala by ho akceptovať takého, aký je. Všetko ostatné je odpor, tlak. Ak časom zistí, že dotyčný je psychopat, tak ako píšeš, že týra alebo mláti deti, tak to je samozrejme úplne iná situácia. V takom prípade samozrejme matka chráni seba a deti. S takým človekom by nemala žiť žiadna žena. Ale toto nie je prípad pisateľky.
no, to je akoby som to ja pisala... s tym rozdielom, ze mame dve deti- jedno polrocne, no dcera ma 7 rokov... a presne tak som to riesila, ako ty. Manzel mal tazke detstvo- rodicia rozvedeni, vychovavala ho mama- sposobom, akym vychovavali ju- blizky tyranii... tak si to predavaju v rodine, aj ked musim povedat, ze mam pocit, ze kazdou generaciou je to slabsie. Avsak- kym sme nemali deti- rozumeli sme si uplne vo vsetkom. No pri prvej dcere sme aj bojovali, aj som potom ustupila- a sklopila usi, kedze som nechcela pred nou oponovat... hm. tazko radit. lebo ako ti pisu baby vyssie- clovek sa nezmeni. Moj manzel sa rokmi- zjemnil. Pomohlo aj to,ze dcera je starsia, vedia sa dohodnut, ona uz vie- co mu vadi... snazi sa tomu vyhnut- nasla si sposob prezitia. a musim povedat, ze ked su dvaja- funguju paradne. avsak- ako tusis- tym, ze hlavne ustupuje dcera. Dost pomohli aj kamarati - ktori sa mu snazili dohovorit, ze by mal byt citlivejsi k dcere. sami- od seba, nic som s nimi nedohadovala. toto stale na nejaky cas pomohlo. a taktiez- chodili sme vsetci ku psyhcologicke- dcera dlhodobo kaslala, mysleli sme ze je to psychicke.... z vychovy. bolo to o psychike, ale ako sa nakoniec ukazalo- nie z vychovy, ale zo skolky. no psychologicka nam dost pomohla. Lebo sme sa vykecali- ona bola nestranna, snazila sa mu dohhovorit. a neviem ako tvoj manzel- ale moj sa ma tolko napocuval, ze aj keby som mu cokolvek povedala- moje argmenty neberie. ale ked mu to povedali tolki ludia- stale na nejaky cas sa skludnil... dcera je zazehnana do puberty :D este syn... a potom puberta. ale povedala som si, ze deti toho zvladnu vela. a mozno neitkore veci prezivame viac, ako oni... vela sil prajem
@valerya Aha. No, ked ma matka respektovat otca, aky je, tak potom by sme podla tejto logiky mali respektovat aj dieta, ake sa narodilo a nie snazit sa ho prerobit na svoje potreby. (Samozrejme nehovorim o beznom fungovani, kde treba mat nejake pravidla, ale o veciach vyplyvajucich z povahy ako nejaka ta pomalost, zabudlivost, alebo veci typicke pre deti, ze deti su deti a nie su dospeli a nemozme mat na nich take naroky).
@figurka1985 často deti kašľu, keď je na nich vyvíjaný tlak somatizuju svoju psychiku tzv."dusia sa pod tlakom povinnosti, výchovy" ale možno to bolo u Vás niečom inym
@luccija presne to sme si mysleli... všetky vysledky u dr mala v poriadku a stále ofkasliavala- drhla.... ja som bola presvedcena,že to bolo tým. No nakoniec sa ukazalo,že nie.... mamzel zmiernil- stále to trvalo... ale prišla karanténa, ostali sme doma. Medzitym dcera nastúpila do skoly- a odkedy chodí do skoly- uplne to prestalo. A raz mi pri zaspávaní medzi rečou povedala,že nerada chodila do skolky kvôli spanku- lebo tam mali ucitelku,ktorá ich nútila lezat na chrbte,aj keď nespia... tak som si to s tým spojila. Ona totiž od 1,5 roka cez deň nechcela spat, v škôlke vôbec nie,ale ležala.no ta dotyčná učiteľka vyžadovala a vyslovene ich nasilu ukladala na chrbát.... choré.. takze školou sa to vyriešilo.manzel ma stále vysoké nároky, no vie ju aj vystiskat a dohodnúť sa s ňou. Tým,že je staršia- už sa dohodnú na veľa veciach. A ja ju už tak neochranujem. Zistila som časom,že je dobre ak sa dieťa naučí žiť s rôznymi ľudmi,ved v živote jej nebude kazdy vsetko vysvetľovať a vychádzať v ústrety,stretne sa aj s nespravodlivosťou..
@lilitela Pravdaže, každý by mal rešpektovať ostatných. Ale na to je treba už vyzretú osobnosť, bežne ľudia nie sú toho schopní. Väčšinou každý chce druhých prerobiť na svoj obraz. Rovnako aj pisateľka, ktorá nie je spokojná s mužom akého má, chce ho prerobiť. Ešte nikomu sa nič také nepodarilo 🙂 Aj deti je treba rešpektovať, lenže tu je situácia o niečo iná. Deti nemajú ešte žiadne sociálne zručnosti, treba ich to naučiť. Deti treba veľmi jemne kultivovať, nelámať, neubližovať. A určiť primerané hranice, ak má dieťa hranice cíti sa bezpečne. Keď dáme deťom toľko slobody, že musia riadiť celú rodinu od toho, že čo sa bude jesť až po to, že kam sa kedy pôjde, chúdiatko také dieťa. Na takých malých pleciach je nie jedna domácnosť 🙂
@anjelicek26 ahoj. Prosím ta dávaš synovi aj nejaké výživové doplnky?
@valerya Alebo teda aj naopak, ze tvrda matka vychovava deti a otec iba klopi usi, v tom priklade, lebo to tak vyznieva, ako keby matky nemohli byt zle a muzi dobri a tak som to nemyslela.