Môžem sa niekedy v živote zbaviť úzkostných stavov?

@banderaska29 👍, baby ste super

V prvom rade nečítať knihy o úzkosti. Čomu venuješ pozornosť, to rastie. Zameraj sa nato, čo chceš, nie nato čo nechceš. To bolo pre mňa zo všetkého najťažšie, pretože odvšadial na mňa vybiehali kadejaké články o úzkosti (keďže som to predtým často vyhľadávala)..ignorovať to načom som bola závislá bolo ťažké. Vždy keď prišla tá úzkosť, okamžite som chcela újsť, trpela som agorafóbiou, sociálnou fóbiou a neviem čím všetkým. Najväčší krok pre mňa bol postaviť sa tomu, prežiť to takzvane. Bolo to ťažké, zrazu som si myslela, že to nezvládnem, ale keď som to zvládla, získala som kontrolu. Čoho sa bojíš ty? Bojíš sa, že stratíš kontrolu a že preto sa stane niečo zlé, bojíš sa smrti všeobecne? Skús sa zamyslieť nad tým. Ja na 100% verím, že náš mozog nie je iný, chorý, ale len traumatizovaný, určite sa s tým dá krásne pracovať.

@klara7227 pricinu neviem. Velmi mi ulavilo vtedy, ked sme so psychologickou zistili, ze by som ho nemala rada, keby nieco mal. Teda nejaky problem. Ze mam ho rada iba dokonaleho, sikovneho. To mam z detstva. Dost ma bili napriklad za vsetko, nebola som nejaka tiche dievcatko, potom ani za mlada, podla rodicov som bola zla. Ale nefajcila som, nepila, nedrogovala, dobre sa ucila. Jedinu pochvalu som fakt dostala iba za dobre znamky. Uz sme to prebrali. Nehnevam sa na nich, ani nic... Mam ich rada.

ALE, hlavnym akterom u mna je citanie na nete. Pred mesiacom asi som vyplnila mchat pre autistov v madarsku a v jednom bode sa pytaju, ci sa zadiva. Tak jasne, ze sa zadiva/zamysli, kto nie. Zacalo ma to zaujimat. Zacala som citat o zadivani sa. A uz to islo dole vodou. Zacala som si viac vsimat to zahladenie, hned som davala diagnozy, otravovala som lekarov a aj synceka. Zacala som ho chorobne sledovat. Nahravat na video. A potom, ked sa dostanem na taku vlnu, neviem sa z nej dostat. Nejde to. Nejde to dovtedy, kym mi Doktor nepovie, ze to je v poriadku.........

A strasne to je. Neviem sa ovladat. :(

To ti prejde, možno si naprogramovaná byť 100%-ná, ja chápem že je veľmi ťažké s tým niečo urobiť iba tak, keď tým syndrómom trpíš od detstva, ale pôjde to ľahšie, keď sa dáš do kľudu. Skúsila by som vyhľadať o psychiatra, ktorý robí aj psychoterapie, keby si máš aj platiť. Sú lieky oveľa lepšie ako cipralex, aj účinnejšie, ale o tom to iba nie je, treba to samozrejme aj riešiť, ale pri úzkosti človek nato nemá priestor. Treba si nájsť doktora, ktorému budeš veriť a potom len nejaké záchranné koleso, nech je to myšlienka, hocičo..proste niečo, čo ťa vytrhne z toho stavu. Mne to veľmi pomáhalo, no a hovorím, žijem už normálne, lebo živím v sebe viac tie dobré pocity a tým negatívnym sa nevyhýbam. Ja verím tomu, že keď to aspoň skúsiš, bude to časom lepšie a lepšie a raz aj zabudneš.
Väčšinou ale inak tí najlepší nemajú najlepšie hodnotenia na internete, lepšie je hľadať niekoho po odporúčaní nejakým doktorom napríklad alebo niekým, kto sa vyliečil, ale nebral najsilnejšie lieky čo existujú. Určite to aspoň skús.

Keby si bola z NR, tak ti viem poradiť alebo ešte v BB dobrého poznám. Len keby náhodou si, tak mi kľudne napíš.

@vlcik1 😀 ja pacient nie som a neberiem žiadne lieky. som plne zdravá mentálne aj fyzicky, dala mi do vienka aj rozumu, čo tebe zjavne tá tvoja nedala. kľudne pokračuj 😀 si inšpirácia na pozorovanie kyberovplyvňovania 🙂

@vlcik1 ja ti nebudem nič také priat, ja ti prajem aby si sa uzdravila. niesom smutná a zatrpknuta ako si ty.. a si dospelá, tak si treba aj priznať že niekomu dávkovat ako a čo ma brat je od teba ako laika nezodpovedné maximálne 🙂

Ahoj , ja som na tom nejak tak rovnako 🙂 Aj by som ti napísala súkromne ale neviem ako … @autor