Môj partner nevychádza s mojím synom, ako to riešiť?

ivetka2575
16. nov 2011

Môj pubertálny šestnásťročný syn a môj životný partner si vôbec nerozumejú a čo je horšie dokonca spolu už ani nekomunikujú, doteraz ich komunikácia prebiehala prostrednícvom mňa, ale to som už odmietla vyčerpaná večným odkazovaním, vysvetlovaním a uzmierovaním. Ocitla som sa "medzi dvoma kameňmi" bojím sa že syn odíde žiť k svojmu otcovi a ten by mu dovolil všetko len aby ukázal že on je lepší ako mama. Nechcem ublížiť ani jednému, ľúbim aj syna aj partnera.

irriss
16. nov 2011

@ivetka2575
Ahojky!
Pochopeni situace bys mela nejdrive zadat od partnera...😉

Po pubertalnim synovi se toho moc zadat ani ocekavat neda 😉

Zkus se hlavne zamyslet (neutralne) nad tim, jestli partner nechce prave to, ceho Ty se bojis, aby odesel Tvuj syn...
Pubertaci toho reknou, udelaji,........ ale to neznamena, ze jsou "svepravni"..snadno se nechaji vyprovokovat a UMI vyprovokovat........coz u dospeleho muze se ocekava zrala reakce a zdravy postoj k "diteti" - i kdyz nevlastnimu, dospivajicimu...

eeerika.h
16. nov 2011

Ivetka toto je veľmi zložitá situácia, ktorá sa nedá vyriešiť s dákou odpoveďou typu: "babo raď" . Syn a partner by mali byť a verím, že sú tvojimi najbližšími, ktorých miluješ /každého inak/ ale najviac na svete. Nenapísala si vôbec, PREČO si nerozumejú, prečo spolu nekomunikujú.... Či vznikol medzi nimi dáky problém, či len tak sa synovi nepáči, či to partner chce riešiť a ako ste sa do toho doteraz vložili. Môžem ti povedať, že dalo by sa urobiť kopu vecí, ALE...keď chceme niečo riešiť, museli by sme o probléme niečo vedieť. Myslím si, že aj návšteva u psychologa by vám veľmi pomohla - predsa len, sú na to špecializovaní a veľakrát nám otvoria oči tak, že uvidíme to, čo sme nevideli a mali to rovno pod nosom. Každopádne bola by veľká škoda ak by u vás prišlo k drastickému riešeniu problému a to odchodom niekoho z domácnosti. Tak ako tebe záleží na oboch, tak by aj im obom malo tak veľmi záležať na tebe, na tom aby si bola šťastná. No a to my ženy dokážeme len keď je v rodine pokoj, pohoda a láska. 🙂 Ale ak by mal odísť k otcovi, neboj sa, všetko je pre syna len škola, /teda ak je otec normálny, nepije, stará sa o syna/ no asi by som trvala na tom, že tam bude musieť zostať minimálne jeden rok, nech si to obaja vyskúšajú. K tebe môže na návštevu cez víkendy, môžeš mu robiť tak isto parádny program. Vieš dennodenný život obnáša aj stravovanie, pranie, žehlenie a prácu - školu. Že mu všetko dovolí?? , to nie je hrozba, veď následky si bude musieť tvoj bývalý znášať za to sám. Ale opäť......, toto boli len tak všeobecne mienené - neviem ako to u vás chodí, akej ste všetci povahy, zodpovednosti.... Ale verím, že ty ako matka budeš hľadať cestu a nevzdáš to, lebo je to tvoje dieťa .

p.j.jacky
16. nov 2011

Ja by som asi skusila dohovorit partnerovy aby sa cez to povzniesol.Je to dospely a rozumny clovek.Si myslim 😉 S pubertakom uz sa tak neda 😉 spolupracovat,kedze si mysli ze je momentalne pupkom sveta.Viem ze pubertaci dokazu vytocit a tazko sa to zvlada,ale zacala by som urcite u dospeleho .

@irriss Zkus se hlavne zamyslet (neutralne) nad tim, jestli partner nechce prave to, ceho Ty se bojis, aby odesel Tvuj syn.. Alebo syn chce aby partner odisiel,alebo chce zneuzivat situaciu ,vie ze sa mama boji ze by mohol ist k otcovi...varianty su rozne. 😉

ivetka2575
autor
16. nov 2011

@eeerika.h Náš problém prišiel potichu a nebadane, žijeme spolu už pár rokov a ako sa začal syn dostávať do puberty začal partnera odmietať, dovtedy to celkom fungovalo. Čo sa týka psychológov nemám s nimi dobré skúsenosti.Ale nebránim sa tomu, len som doteraz nepočula o nejakom "fakt" dobrom. Bojím sa že následky otcovej výchovy by bohužiaľ neniesol otec ale syn a to by mohlo byť neskoro, dnešná doba ponúka pre mladých veľa tzv. únikov s ktorých niet cesty späť. Ďakujem za názor a povzbudenie. Určite sa nevzdám 🙂

irriss
16. nov 2011

@p.j.jacky
super, diky za doplneni..souhlasim...zamerila jsem se jednostranne, chyba...uznavam.. 😉

Vzila jsem se jen do zivotni zkousky me kamaradky😉..proto to slo jednim smerem...😉

U nas to take sranda nebyla...tech variant je vazne spousta.. 🙂

ivetka2575
autor
16. nov 2011

@p.j.jacky presne nad týmito variantami sa zamýšľam, je to ako detktívka, neviem či svojím "možno" správnym riešením nenarobím ešte viacej zmätku už v aj tak napätých vťahoch

irriss
16. nov 2011

@ivetka2575
dokud si oni DVA do oci nereknou, co si potrebuji rict, budes vzdy tim rusivym elementem TY (at uz budes mit postoj pozitivni jakkoliv)

Zrejme bych udelala "jen" toto - snaz se najit jejich spolecny bod -
priklad
lyzovani, telocvicna, tenis, bazen, masaze, fotbal.utkani...a dej oboum dvou darek na pobyt 2 dny v nejakem stredisku podle TVEHO zvazeni, kde budou schopni byt na jedne lodi a zaroven rovnocenni partneri...neco, kde jim pomuzou ke sblizeni EMOCE.. 😉 .
Preju Ti, at si srovnaji sve priority a at TY se dozvis, kde byl "hacek"..

ivetka2575
autor
16. nov 2011

Zdieľam váš názor, že dokedy si to medzi sebou sami nevysporiadajú ja to určite nenapravím, preto som medzi nimi prestala robiť prostredníka, teraz s malou dušičkou očakávam reakciu, ktorá podľa mňa nebude príjemná, len dúfam že to bude ok.

eeerika.h
16. nov 2011

@irriss je to pekná a dobre mienená rada, ale napr. z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že syn si dupne nohou, že s ním nikam nepôjde a ten poukaz prepadne. No a keď už, ten poukaz by podľa mňa mal dať práve ten partner, aby syn videl, že mu ponúka "mierovú ruku". No myslím si že takéto riešenia by skôr boli dobré na udobrenie po dákom jednorázovom probléme, nie pri takto rozvrátených vzťahoch.

ivetka2575 Toto chce naozaj radikálny rez a to napr. v nedeľu navariť jeden super obed /aby si ich dostala k stolu naraz/, ale určite dopredu ohlásiť rodinnú poradu, trvať na tom aby si obaja urobili min 1-hodinové voľno, že sa s nimi potrebuješ porozprávať a že od toho záleží celý váš budúci chod života . Daj po obede zo seba všetko von -pekne od srdca, na rovinu - všetky pozitíva, ktoré v nich máš, pekne po jednom, prečo sú pre teba dôležití, no a potom tie negatíva, ktoré ti zo života robia peklo . Môžeš sa ich na rovinu spýtať, čo tým sledujú, lebo ak ti chcú ubližovať, tak sa im to darí, no ak si chcú len niečo dokazovať, povedz im, čo je pre spolužitie a život skutočne dôležité. /skús to najkratšie ako sa dá, aby neušli/ Potom im daj každému priestor a popros ich nech sa k tomu vyjadria - najprv syn, potom partner. Nech oni navrhnú riešenia . Držím ti palce 🙂 P.S. Skús sa dohodnúť s partnerom dopredu, nech ťa podporí a nech sa vyhýba konfliktným situáciam, v ten deň /teda môže aj každy deň/ 🙂

irriss
16. nov 2011

@ivetka2575
ale tim nic neresis, jen je uz v tiche domacnosti jeste vetsi ticho...
Vzdyt oni mezi sebou nemusi komunikovat, pokud nemaji potrebu..
Nejsou na sebe vazani ani citem ani casem...jeden druheho si nemusi prosit o povoleni..nebo o zajem ci reseni...
Jen i druhy Ti bude mit za zle, ze to vlastne i Tobe takto vyhovuje...
nerikam, ze musis delat prostrednika, ale nektere veci resit tak, ze jsou treba 3 nazory..ze potrebujes oba dva, aby poznali, ze ti zalezi na obou dvouch...je sice pravda, ze milujeme jinak partnera a jinak dite..ale je take pravda, ze chlapum se nase laska musi neustale "dokazovat"...a pokud se jedna o dospivajiciho muze, potrebuje znat pozici zeny, kterou zaujima ve vztahu a podle toho si seradi ve svych myslenkach idealni osubku pro svuj zivot ve dvou...pokud si sebere z momentalni situace, ze je mozne k reseni "ticho"..setkas se s timto samym problemem v roli tchyne...😉

polarnicka
16. nov 2011

@ivetka2575 Ahoj 🙂 CItala som si o tvojom probleme a mozem ti povedat, zo strany dietata s nevlastnym otcom, ze prave ked som odisla z domu (najprv do Ameriky na 3 mesiace, potom studium v zahranici na 6 mesiacov, az nakoniec prestahovanie k partnerovi) velmi osviezili nase vztahy, dokonca som bola s öcom"castejsie v styku, ako s maminou.. Bohuzial sme povahy, co si nikdy nesadli, pricom ja som okrem ineho aj cholerik, co ho vsetko vytoci, takze nam odlucenie prospelo 🙂

Verim, ze 16rocne dieta patri k mamine, takze pevne verim, ze ked synator troska dospeje a zacne troska zit na vlastnu past, ci uz privyrabanim si v zahranici, alebo studiom na vyske v inom meste, sa vztahy urovnaju 🙂

irriss
16. nov 2011

@eeerika.h
prave proto jsem se nerozepisovala dal, jestli o poukaze budou vedet vzajemne ci ne... 😉 (muze jit o prekvapeni a nebo take ne..neznam je)😉
Od neho by to samozrejme neprijal, ale v teto fazi, podle meho od maminky a partnerky ano - k ni oba dva vaze Laska, cit a porozumeni..nechteji ji zklamat..zalezi na "podani" teto pomocne ruky...
Jak je vazna situace nevim, to nelze rozeznat z prispevku a tematu, ale nic neni neresitelneho...a urcite pomuze spis kamaradsky pristup nez razantni kroky zvlast v tomto veku...

anjelicek26
16. nov 2011

@ivetka2575 - ked by v nedelu poobede hravali fotbal v jednom muzstve, bolo by po probleme, ver mi 😉 Treba im najst spolocnu aktivitu, kde budu na spolocnej vlnovej dlzke, v pozicii "chlapi" a nie v pozcii nevlastny otec/nevlastny syn.

Myslim, ze dohovarat pubertiakovi s horucou hlavou mu pojde jednym uchom dnu a druhym von.

irriss
16. nov 2011

@ivetka2575
Mas jen syna pubertaka? A nebo mate i spolecne deti? 😉
Jsem zvedava, protoze v pase neni nic 😉 a urcite by to menilo situaci 🙂

eeerika.h
16. nov 2011

@irriss s tým na 100% súhlasím, no mala som pocit, keďže ide o dlhodobý problém, že ho netreba obchádzať veľkým oblúkom, ale si jasne vysvetliť vzťahy v rodine /veď ide o 16- ročného chlapca, nie o 6r./. Vlastne mnou navrhnutý "radikálny rez", bol len , aby si po chutnom obede rozumne vysvetlili svoje správanie a aby dostali slovo všetci zúčastnení, lebo tváriť sa že sa nič nedeje, že sa to vyrieši samé popri bežnom chode vzájomného znepríjemňovania si žitia, je asi už nereálne. Len tak ma napadlo, či sa syn mal možnosť vyjadriť, čo sa mu nepáči a ako by to chcel on riešiť. Niekedy sa mladí nevedia vyjadriť, nechcú sa "vtierať a podkladať", niekedy žiarlia na partnera svojej matky, niekedy sa cítia byť odstrkovaní alebo nedocenení. Niečo ich mrzí a namiesto riešenia, začnú robiť problémy, ktoré sú pre nás dospelých nepochopitelné, lebo nevieme čo je za tým. Možno ak by matka dala najavo synovi, ako je pre ňu dôležitý a partner by prejavil voči nemu aj trochu spolupatričnosti a /v tomto veku častý problém/ nesprával sa k nemu ako k dieťaťu /nevravím, že to tak je - to sú len moje domienky/, ale trochu ako chlap k chlapovi, lebo syn by potreboval aj mužský vzor a spoločnosť......možno by to pomaličky mohlo začať naberať správny smer, no každopádne by museli ubrať obaja zo svojej hrdosti- teda hlavne partner, lebo predpokladám, že sa syn k nemu nespráva dvakrát slušne, no a mal by ho brať s rezervou a nadhľadom 🙂 .

jakavi
16. nov 2011

ako ja poznam 16rocnych tak tí nekomunikuju ani z bio .rodicmi

irriss
16. nov 2011

@eeerika.h
U nas fungoval obycejny nakup...
Jet nakoupit s mym muzem musel...(u nas doma jsou urcita pravidla, ktere nelze smlouvat, proste automat..) 😉
A "tatinek" ho VZDY povozil trochu dele v aute az dosli k zaveru...
(muj syn, prvni slovo, ktere vyslovil bylo "tata" v cizim jazyce a nepatrilo svemu biologickemu otci😉..)tim chci jen naznacit, ze nezalezi na veku a letech spolecne stravenych..zablokovat se muze kdykoliv..a obcas i "jen" jine prijmeni je trzna rana..i kdyz se citis a vis, kam patris, je neco tak absurdne formalniho, co Te taha ke dnu..)Nevim, zda autorka je provdana a zmenila prijmeni, ale i toto muze byt "problem".. 😉Takze je vazne mnoho moznosti jak k reseni, tak i k hloubce problemu..a vetsinou jsou to nepochopitelne veci - na prvni pohled... 😉

katarinajurikova
16. nov 2011

Hm 😒 Ja som zila so synom sama 6 rokov,potom som sa vydala a mame spolu druhe dieta.A poviem Ti ,ze aj 8 rocny sa vie chovat ako pubertak.Ked je muz na neho dobry,zneuziva to,ked zly ,tak s atavri,ako mu vsetci ublizuju.U nas ma negativny vplyv aj moji rodicia.Takze veta "Citim sa ako medzi dvoma kamenmi"poznam az prilis dobre.Ked sa porozpravali,tak syn povedal,ze by s nim chcel travit viacej casu ,ale sam ,bezomna a maleho,proste chlapske zalezitosti 😎 Nie vzdy to ide...Je to velmi tazke velmi,kto to nezail nepochopi ☹ Akurat viem,ze k prvemu synovi ,budem mat vzdy iny vztah ,ako k mladsiemu,prezila som s nim sama 6 rokov...Nie vzdy peknych ☹
Ja by som ti poradila,aby si sa sama porozpravala so synom,co mu vadi na tvojom partnerovi,kde vidi chybu...A potom sa osamote porozpravala s partnerom...Presne tak ako baby pisu ,ze on musi byt ten rozumnejsi a najst riesenie...vysvetli mu ,ze ak to nemieni riesit a snazit sa aspon o to,ze ty nedokazes bez syna zit a nechces ,aby si ho zobral bio.otec.To je len moj nazor...Drzim palce SILNO! 😉

katarinajurikova
16. nov 2011

@irriss Ahoj,u nas veru aj zmena priezviska nemala dobry vplyv...hlavne preto,ze teraz ma ceske priezvisko teda s ř a deti sa mu v skole dlho smiali...uz teraz je to ok,ale myslim,ze syn to bral zle... 😔

irriss
16. nov 2011

@katarinajurikova
😀 😀 😀
Tak ja jako mala mela prijmeni, kde zas chybel nad "r" hacek..., aby to bylo dostatecne ceske..a neznelo to slovensky... 😉

katarinajurikova
16. nov 2011

@irriss 😀 😀 😀

ivetka2575
autor
16. nov 2011

@irriss máme spoločné dieťa jeden a pol ročného synčeka

ivetka2575
autor
16. nov 2011

@irriss nie sme zošobášení ja už po jednom nevydarenom manželstve neverím formalitám

irriss
16. nov 2011

@ivetka2575
take jsem neverila..ale pokud se da duvera VZTAHU... 😉 ...
Kvuli detem jsem duveru dala i se opet vdala..preci jen to maji deti usporadanejsi a jasnejsi..aspon tady tomu tak je.. 😉
da se hodne na to, jak co vypada...jinak "spolecnost" je k "Tobe"potvora 😉

annaopialova
16. nov 2011

ahoj aj ja mam pubertaka a viem o com pises v prvom rade by mal tvoj partner nieco urobit predsa je dospely a ma viac rozumu ako syn nech tvoj partner urobi prvy krok a uvidi ci to ide alebo nie potom sa porozpravat zo synom i ked oni neradi pocuvaju lebo cely svet im patry ja sa tiez nahucim do syna ohlado skoly a myslis ze ma pocuva zavre dvere na detskej a ma ma v pazi drzim ti prsty

polarnicka
16. nov 2011

Este by som rada dopisala, ze moja mamina sa nanestastie vzdy stavala do pozicie defenzivy svojho noveho partnera, bez toho, aby ma pocuvala, hnevala sa na mna, ked som sa ja hnevala na neho, co na mna vytvaralo tlak, ze ho musim mat rada.. Mozno aj to nejak suvisi.. Podla mna to, co pisu baby, ze je fajn sa porozpravat s priatelom najskor a potom so synom, je asi najlepsi pristup 🙂

Drzim palcaaaky!!

ivetka2575
autor
16. nov 2011

Aby sme sa rozumeli správne tých rozhorov so synom a partnerom tiež mám už za sebou viac, práve preto som tu, že som skúsila všetko čo ma napadlo ale obaja nechcú, syn argumentuje tým že partner nie je jeho otec a partner zasa tým že on toho predsa robí dosť a nebude sa mu už prosiť "pubertiakovi" 😖

titkovamiriam
16. nov 2011

@ivetka2575 myslim si ze je to vekom syna.tiez zijem s muzom s ktorym mame spolocne dieta a moje starsie deti/16,20/ si pred rokmi padli hned do oka,preto sme aj spolu zacali zit,lebo mi velmi zalezalo na tom aby vztah moje deti a novy,,otec,,fungoval
pocas puberty samozrejme nastali chvilky ked nechceli aby im nekecal do zivota kedze nieje ich otec.teraz je uz zasa vsetko OK-akceptuju navzajom svoje zivoty.dufam ze aj u teba sa to vyvrbí na dobré-nažiarli syn na spolocne dieta?

ivetka2575
autor
17. nov 2011

myslím že nežiarli, naopak veľmi ho ľúbi, dúfam že sa to tiež aj u nás nejako utrasie

nazorotca
19. feb 2013

myslím, že tvoj syn - puberťák na to neprišiel teraz, ale v ňom to zrelo dávnejšie, teraz má odvahu, predtým ju nemal;
nedorozumenia sú vždy aj ked je puberťák s obidvoma biorodičmi. tu ale hrá úlohu iný moment okrem puberty, tvoj partner nie je jeho biologický otec, a tvoj partner nemá k nemu vzťah, resp. obidvaja nemajú k sebe vzťah, chalan je v krízovom vývoji a nemá oporu, kontakt, vzťah s otcom chlapom, tvoj partner pre neho nie je ten, o kt. sa môže oprieť, ten je pre teba, žiaľ nevyvinulo sa to tak, aby aj pre neho...to, že tvoj syn " by mohol odísť za otcom" snáď nemyslíš vážne, a" ten by mu dovolil všetko(!)" to snáď tiež nemyslíš vážne... a keby odišiel, čo také vážneho by sa stalo,? syn by si zopdovedal na svoje dôležité otázky, našiel by sám seba ( a mohol by sa dokonca kľudne vrátiť k tebe), našiel by zase kontakt s biootcom, a myslím aj by doriešil kontakt s tvojim partnerom...nestálo by to za to , čo myslíš?
aby sa tomuto zabránilo, resp. zmiernilo je tu striedavá starostlivosť, aj v tom je jej vážne pozitívum