Hovorí mi, aby som nejedla a nepribrala. Som nešťastná
mám ročného synčeka a manžela, ktorý sa veľmi zmenil... na začiatku vzťahu sme sa veľmi ľúbili, pretelefonovali sme celé hodiny, ked sme spolu neboli, bol viacej žiarlivý ako ostatný pred ním, ale vtedy mi to imponovalo, po troch mesiacoch chodenia mi povedal, že by chcel mať som mnou bábo a po pol roku od snaženia sa nám to podarilo... boli sme najšťastnejší na svete, aj keď si som nou hormóny robili čo chceli, bol veľmi pozorný a nežný, ale vo mne stále niečo hovorilo, že by sme sa nemali vziať, ale to som mu nikdy nepovedala a pripisovala som to tým hormónom, a tak sme sa vzali. po pôrode som ho začala nenávidieť, celé noci pri kojení som preplakala a chcela som sa s ním rozviesť, to trvalo celé mesiace... aj ked mi prvé mesiace s malým pomáhal, zrazu začal byť k nemu lahostajnejší a lahostajneší, lebo vždy, ked prišiel z práce domov už spal, a ked aj bol hore tak nemal veľký záujem sa starať o neho. po pôrode som veľmi rýchlo schudla na pôvodnú váhu dokonca teraz mám o dve kilá menej než pred tehotnosťou, len mi ostali škaredé strie na stehnáh a prsiach ☹ na mňa sa už ani nepozrie a s malým sa trochu pohrá a do prebalovania, kúpania a kŕmenia sa mu už vôbec nechce... hovorí, že on chodí do práce a doma chce mať pokoj... mne hovorí, že som sebecká a nič si nevážim, že myslím iba na seba a to som sa od malého nepohla viac ako na pár hodín ak vôbec...
môj muž sa bojí, že priberiem ked si dám niekedy pred ním koláčik alebo čokoládu alebo si naberiem viac jedla na tanier ako on... viem že tu splietam jednu tému z druhou ale všetko zo všetkým súvisí... tak to nejak zhrniem som nešťastná, lebo ho musím nútiť a vydierať aby sa postaral o svojho syna, som nešťastná, že nemá o mňa záujem ako o ženu, nemôžem zjesť čo chcem, lebo mu to vadí. ja pre neho spravím, všetko čo mi povie a o čo ma poprosí a ked náhodou nemôžem alebo som už fakt vyčerpaná tak som zlá... ale ked ho ja poprosím aby okúpal či nakŕmil svojho syna tak len pokrčí nosom a povie, že jemu sa nechce, málo kedy povedal dobre spravím, a ked aj povedal musela som do neho pol hodinu hučať, že aj on je rodič...
síce chodí rovno domov z práce ale čo mám z toho? nič.... hovorí, že si nevážim čo pre nás robí, že sa všetky peniaze minú, ale aj moja materská sa minie a to mám polovicu z toho čo on zarobí v práci...
on chce ďaľšie dieťa, a ja veľmi túžim po bábätku, ale ja mám strach, lebo som prednedávnom potratila a neviem či ho chcem mať s ním, neviem či sa na neho môžem spoľahnúť, hovorí, že sa o malého bude viac starať, keď budeme mať druhé, ale s tým nezačal ani ked som druhý krát otehotnela, z potratu som sa ešte nespamätala, a dotkne sa ma všetko čo mi povie, ale ked mu ja niečo poviem tak som nevďačnica a myslím len na seba... ešte ked som bola tehotná a niečo ma rozrušilo až do výbuchu zlosti, povedal, že lutuje, že som otehotnela, tak načo chce druhé...??? stále sa len doťahujeme a vôbec to nie je vtipné, o romantike a pekných slovách nie je ani chýru, už som sa mu vyhrážala aj rozvodom, že ked sa nezmení budem to riešiť takto, ale problém je v tom, že nemám kam odísť, a on sa mi zas vyhrážal, že ak podám o rozvod vezme mi malého, takže len tak prežívam a nežijem tak ako som si to nepredstavovala, proste ho nenávidím a on tvrdí, že ma miluje ale nechová sa tak.... a ja už tiež nie, (je toho asi veľa a ešte oveľa viac....) chcela som ísť s ním do manželskej poradne.. a on že naše problémy nebude riešiť s cudzími ľuďmi, ale on to nerieši ani som nou... nehovorím, že som vo všetkom nevinne, ale stále ma len buzeruje, že aby som nemíňala vodu, elektriku, kúrenie, ukazuje mi ako mám spláchnuť záchod aby sa vela vody neminulo... atd... nemôžem si na seba nič kúpiť, on mi kúpil kabát, ktorý som ani nechcela a pri každej príležitosti mi ho vykrikuje, ked sa raz za čas namaľujem tak si myslí, že som s niekým sexovala, "áno a s dieťaťom v náručí" (už aj ja v tom mám chaos, ale je toľko toho čo ma trápi) ja mu vyčítam chrápanie, poriadne som nespala, odkedy sa malý narodil a ešte ma budí aj jeho chrápanie, a ked si cez deň zdriemnem, ked malý spí, tak mu to vadí... neverím, že nám to dlho vydží... on mi sám povedal, že som sa zmenila k lepšiemu, čo sa týka žiarlivosti a neprimeraných výbuchov ale on nie je som nou spokojný tiež tak načo sa máme takto trápiť... vie ma niekto pochopiť či poradiť???
@mitomito A este jeden mam zo zivota, ak dovolite. Tento par je z Ciech, chlapik chorobne lakomy. Ked ide so zenou na vylet, tak miesto napoja jej natoci do plastovky vodu na WC na benzinke. S bozou pomocou vystavil novy dom, ona vari a zehli 02.00 v noci, lebo je lacny el. prud. On sa umyva raz za tyzden, lebo setri vodu. Vyzera ako bezdomovec a smrdi ako skunk. Podotykam ze je ing. a obaja su tridsiatnici s 5 rocnym dietatom. Roky takto ziju a ta baba je stale s nim, lebo caka, ze ho vyduri z toho domu.
@mitomito tvoj chlap je obyčajný arogantný egoistický sviniar. Ak máš kam, tak odíď, aj keby ste mali žiť v podnájme v garsonke a nie uvažovať ešte o druhom dietati. Začínaš mať syndróm týranej ženy - aj tie najväčšie nemožnosti a nenormálnosti sa ti nezdajú také hrozné a v podstate vydržiteľné. Bude ťa psychicky týrať, vydierať, vyhrážať sa ti a keď ti naženie smrteľný strach, tak ťa bude mať tam, kde bude chcieť. Odíď, odíď, odíď a rýchlo, kým si ešte schopná racionálne uvažovať. Inak skončíš ako moje veľmi blízka osoba, ktorá si zobrala milujúceho a toho naj..., no po príchode dieťaťa sa začal radikálne meniť, tiež ju deptal a nenápadne dokopával tam, kde ju chcel mať, uvažovala o odchode, rozvode, ale presvedčil ju o tom, že je bez neho stratená a pritom opak bol pravdou. Zostala, psychické týranie jej a neskôr aj dieťaťa bolo na dennom poriadku, alkoholizmus, vyháňanie z bytu, podceňovanie, deptanie a všetko, čo k tomu patrí. Sú spolu už 35 rokov, dieťa má už vlastnú rodinu a darček od otca v podobe zničeného psychického a následne aj fyzického zdravia a manželke sa definitívne zatvorila úniková cesta, ktorú pred 30 rokmi ešte mohla nájsť. Je s minimálnym dôchodkom na ňom finančne závislá čoho si je patrične vedomý, má úplne zničené zdravie, psychiku, neschopná žiť normálny a plnohodnotný život. A okolie ho vidí ako ideálneho manžela. A jej jedinou túžbou je mať konečne pokoj. Tento príbeh píšem tebe, ale aj všetkým ostatným ženám, ktoré dúfajú, že sa "niečo zmení".
Podľa mňa máš len dve možnosti.Ostať a prispôsobiť sa, lebo jeho už nezmeníš. Alebo odísť a rozviesť sa. Ak sa rozhodneš pre to druhé, zober papier a kalkuluj. Znie to možno sprosto,ale ja by som z neho vytľkla maximum. Napíš si váš spoločný majetok, jeho príjem, tvoj príjem a poraď sa z niekým kto tomu rozumie.Dnes sa dá už využiť aj bezplatné poradenstvo, alebo napríklad ombutsman. Máš internet, tak googluj. Aj tu na koníku by Ti baby v sekcii paragrafy určite poradili.Keď zistíš, koľko môžeš získať rozvodom, poprípade aké výživné, začni rozmýšľať nad bývaním. Využi štát.Behni na sociálku, obecný či mestský úrad a spýtaj sa, či by ti nevedeli nejako pomôcť, napríklad z bývaním. Malého daj do jaslí alebo na pár hodín opatrovateľke, môžeš požiadať o príspevok na starostlivosť 230 EUR. Potom obehni sociálku, zisti, či máš nárok na príspevok na bývanie. Behni k bývalému zamestnávateľovi, zisti si podmienky znovuprijatia do práce.Dnes už môžeš pracovať, aj poberať rodičovský príspevok.Určite si musíš nájsť prácu .Navštív azylový dom, alebo nejaké zariadenie pre slobodné matky. Zisti aké máš možnosti na bývanie, aspoň dočasné.Skús hľadať spolubývajúcu a samozrejme behni aj k mame.Zatni zuby a porozprávaj sa s ňou.Na čas by si tam určite vydržala.A ani si nevieš predstaviť,aké divy robia vnúčatá.Možno časom nájdete k sebe cestu a pomôže ti. Maximálne šetri a odkladaj každú korunu.Na ďalšie dieťa nemysli.Popredaj veci po malom aj tie čo nenosíš a šetri si peniažky.Niekedy to bolo tak, že keď podáš žiadosť o rozvod a si na materskej či rodičovskej dovolenke, môžeš požiadať súd o odpustenie poplatkov. A sprav to všetko dokiaľ poberáš ten zvýšený RP 256 EUR. Potom si z mužom sadni, všetko to na neho vybaľ a podľa jeho reakcie sa rozhodni. A daj si dvojitú večeru. 🙂 Želám veľa šťastia.
ja by som si veľmi rýchlo rozmyslela, či chcem mať s takýmto človekom ďalšie dieťa. Keď sa nestará o to jedno, myslíš, že potom to bude iné? ☹ Najprv si vyriešte problemy vy dvaja, ale poviem ti, poznám taký jeden pár už veľmi dlho, a žiť s takým človekom je niekedy dosť ťažké... Teraz ste v období, kedy by ste sa mali držať za ručičky, ľúbiť sa, dôverovať si, o romantike ani nehovorím... čo bude o desať rokov? Bude po tebe štekať a nevážiť si ťa. Dajte si to čím skôr do poriadku, nenechaj to tak, jednoducho s tým musíš niečo urobiť, kvôli malému, takého otca si nezaslúži... budem držať palce aby si sa správne rozhodla a bola už len šťastná 🙂
@mitomito to je tyranie, ze ti nedovoli viac zjest, ta sikanuje, za to kolko si spotrebovala energie a podobne
. Vsak ked mate byt spokojni a aj syncek, musite mat navarene, vyprate, pozehlene a cisto.... s takym druhe dieta ani za svet, este viac si ta priputa, a ty ho nebudes mat silu opustit, lebo budes od neho zavisla...financne...
@mitomito tak to je úplne jasná diagnóza - hovorí sa tomu psychické týranie. Kľudne by som to na tvojom mieste použila ako dôvod na rozvod. A že sa zmení, to si buď istá - bude to stále horšie a horšie. Začni si hľadať rýchlo nejaké nové bývanie, lebo o rok možno nebudeš môcť sama vychádzať z domu.
@andreac dík, ale každý jej radí, nech sa rozvedie. ja si myslím,, že niekedy treba zabojovať. ked je zle a inak sa nedá , tak dobre. ale niekedy sa ľudia len hľadajú a nevedia sa zžiť. našťastie nemám skúsenosť s takým chlapom, ale každý je nejaký.a hlavne, inak zmýšľajú, ako my, ženy. preto by som najskôr skúsila to nejak utriasť.
a samozrejme, poznáme len jednu stránku príbehu, tak ťažko je nám vlastne aj radiť.
... ked to tak citam...aj mi to pride, ze ci sa niekto zas nebavi a si nevymysla... nechcem nikomu krivdit, ale "zivot na konovi" ma naucil....
@zajo79 zlý chlap sa určite nedá zmeniť. ale ona hovorí, že predtým taký nebol , tak sa len pretvaroval? len si myslím, že ak ho ešte miluje, on ju tiež, tak ak ju nemláti a stará sa o rodinu, že by sa ešte mohli porozprávať a možno by si uvedomil, ako jej ubližuje...no, neviem, ved hovorím, že ak sa nedá, tak sa nedá...
@zajo79 ja som zabojovala.........a pomohlo to..chlap sa zmenil.....zabojovala som odchdom.........zbalila seba, maleho a ked dosiel manzel domov, nasiel prazdno, len svoje veci a vysavac...aj telku som zbalila......4 mesiace som pokorena byvala u nasich s malym v jednej izbe 2x3,5 metra, ale manzelovi ta akoze facka pomohla.......zbadal sa a zmenil.......teraz nemame problem.........btw, predtym som tiez bola tyrana psychicky a urobila som pre klud doma, co som mu len na ociach videla
@jonas17 co som na zaklade coho usudila??? ze ci sa niekto nebavi? a ty kolko chodis na kona, ked si taka prekvapena? nevies o tom, ze sa tu chodia pubertaci bavit a vypisuju veci az sa cloveku oci otvaraju? ja som par takych zazila...cize "len" az tak na 100% neverim
A to ze ju nemlati... neznamena ze jej neublizuje psychicky. bud sa mu postavi...nebude mu ona ustupovat a lietat ako milost pan velky zivitel rodiny piska... a si sadnu a budu to chciet riesit... ale teda - tebe sa zda, ze to chce riesit? mne nie...
@aduskatt no...a to bola mozno chyba, ze si mu dovtedy robila co si mu na ociach videla.
treba aj dostavat nielen davat..a teda v prvom rade nedavat tak, ze nieco caka clovek...
tak som rada ze sa zmenil, chlap niekedy potrebuje to co si urobila... mozno by sa mala aj autorka prispevku inspirovat a necakat ze sa zmeni 😉
ja sa nerozculujem..ale vobec. 😉
len som to spomenula.. nic ine.
a v ziadnom manzelstve nieje len vsetko dobre a pekne a bez krizy
je to strašnéééé ☹ ☹ ☹ , ja si takéto niečo ani len neviem predstaviť a celé sa mi to zdá ako horor a nie skutočnosť. Ja nepatrím ani medzi tie pekné a už nie medzi štíhle (mám nadváhu) ale nikdy mi môj manžel nedal ani len pohľadom vedieť že sa mu niečo nepáči, ľúbi ma takú aká som a nikdy som nemala ani len pocit žeby to bolo inak a som zato Pánu Bohu vďačná že mám takého manžela a strarostlivého otca, ktorý aj napriek svojej práci nikdy nepríde že sa mu nechce že mu máme dať pokoj že je unavený.
Neviem sa vžiť do autorky ako sa cíti čo prežíva ani akoby som takýto problém riešila ja.
Najprv by som sa asi pokúsila o nápravu aj keď tu nedávam veľké šance.
O ďalšom dieťati by som určite neuvažovala aspoň nie s týmto partnerom.
Odchod by bol asi najlepším riešením, buď sa spamätá a zmení, alebo sa nezmení a ostaneš sama s dieťaťom ale lepšie s jedným ako s dvoma,
Fuuuuuuuuuuuuha, no tak po precitatni tvojho "pribehu" mam normlane v krku hrcu. Poviem ti iba tolko, ze by som ho kopla do zadku a to co najskor. To je presne taky typ chlapa, ktory len slubuje, ale skutek utek. Urcite druhe dieta nie pre boha, ved hovoris, ze ho nenavidis..... Mozno ta este zivia spomienky na tie pekne chvile, co si s nim stravila, ale zacala by som uvazovat ako by som si poriesila byvanie atd.... Viem, ze sa lahko hovori... no tazko sa kona... Kazdopadne z tvojich reci to nie je absolutne rodinny typ, teda aspon nie podla mojich predstav, mozno ze sa niektorej zene take spravanie paci.
@mitomito Je mi luto, ze si takejto situacii, ale na druhej strane aj ked to znie trochu tvrdo, je to situacia, ktoru TY mo zes zmenit (odchodom alebo uz ako sa sama rozhodnes). Ale myslis ty pri tom vsetkom na svojho syna? Aj ked je este maly, urcite vie, ze doma nie je vsetko v poriadku. A ked vyrastie, ako myslis ze sa bude citit? Mama s otcom si nevedia pekne slovo povedat, vydieranie a ohovaranie. Rozmyslala si nad tym, co to urobi s jeho zivotom??? On bol do tejto situacie 'hodeny' a nema na vyber ci sa mu to paci alebo nie. Ja som vyrastala v takej situacii a o mojom detstve by som mohla napisat jednu velku smutnu knihu.... Tak sa prosim ta poriadne zamysli nad moznostou priviest dalsieho nevinneho tvora do vasich nevyriesenych problemov. V kazdom pripade ti zelam vela pevnej vole a sebavedomia. Tvoj manzel by mal byt ten, pri ktorom by si sa ty mala citit ako krasna zena a uzasna matka. Drzim palce
@samotarkadela vyriešila si to dobre,s takýmito ľudmi asi fakt nie je život možný
@mitomito určite by som nad dalším dieťaťom nerozmýšľala pri takomto mizernom chlapovi,myslím si že ste sa vzali prirýchlo,vedel čo robí,keby ste spolu chodili dlhšie asi by si ho prekukla a opustila,preto chcel rýchlo dieťa aby si ťa pripútal a nasledne mohol manipulovať
takeho manipulatora som mala aj ja, prveho muza, ako dobre ze je ex... bola som hovno bez vysokej skoly, nula bez neho ... no to pozeral ked som mu pobalila tasky a dovi chlapec... podala ziadost o rozvod... dva roky nas rozvadzali, dva roky sa mi vyhrazal, ze mi zoberie maleho... ale clovek to ustal. A sebavedomie sa mi zvysilo riadne..on mi ho poriadne znicil...dirigent jeden.....