Hovorí mi, aby som nejedla a nepribrala. Som nešťastná
mám ročného synčeka a manžela, ktorý sa veľmi zmenil... na začiatku vzťahu sme sa veľmi ľúbili, pretelefonovali sme celé hodiny, ked sme spolu neboli, bol viacej žiarlivý ako ostatný pred ním, ale vtedy mi to imponovalo, po troch mesiacoch chodenia mi povedal, že by chcel mať som mnou bábo a po pol roku od snaženia sa nám to podarilo... boli sme najšťastnejší na svete, aj keď si som nou hormóny robili čo chceli, bol veľmi pozorný a nežný, ale vo mne stále niečo hovorilo, že by sme sa nemali vziať, ale to som mu nikdy nepovedala a pripisovala som to tým hormónom, a tak sme sa vzali. po pôrode som ho začala nenávidieť, celé noci pri kojení som preplakala a chcela som sa s ním rozviesť, to trvalo celé mesiace... aj ked mi prvé mesiace s malým pomáhal, zrazu začal byť k nemu lahostajnejší a lahostajneší, lebo vždy, ked prišiel z práce domov už spal, a ked aj bol hore tak nemal veľký záujem sa starať o neho. po pôrode som veľmi rýchlo schudla na pôvodnú váhu dokonca teraz mám o dve kilá menej než pred tehotnosťou, len mi ostali škaredé strie na stehnáh a prsiach ☹ na mňa sa už ani nepozrie a s malým sa trochu pohrá a do prebalovania, kúpania a kŕmenia sa mu už vôbec nechce... hovorí, že on chodí do práce a doma chce mať pokoj... mne hovorí, že som sebecká a nič si nevážim, že myslím iba na seba a to som sa od malého nepohla viac ako na pár hodín ak vôbec...
môj muž sa bojí, že priberiem ked si dám niekedy pred ním koláčik alebo čokoládu alebo si naberiem viac jedla na tanier ako on... viem že tu splietam jednu tému z druhou ale všetko zo všetkým súvisí... tak to nejak zhrniem som nešťastná, lebo ho musím nútiť a vydierať aby sa postaral o svojho syna, som nešťastná, že nemá o mňa záujem ako o ženu, nemôžem zjesť čo chcem, lebo mu to vadí. ja pre neho spravím, všetko čo mi povie a o čo ma poprosí a ked náhodou nemôžem alebo som už fakt vyčerpaná tak som zlá... ale ked ho ja poprosím aby okúpal či nakŕmil svojho syna tak len pokrčí nosom a povie, že jemu sa nechce, málo kedy povedal dobre spravím, a ked aj povedal musela som do neho pol hodinu hučať, že aj on je rodič...
síce chodí rovno domov z práce ale čo mám z toho? nič.... hovorí, že si nevážim čo pre nás robí, že sa všetky peniaze minú, ale aj moja materská sa minie a to mám polovicu z toho čo on zarobí v práci...
on chce ďaľšie dieťa, a ja veľmi túžim po bábätku, ale ja mám strach, lebo som prednedávnom potratila a neviem či ho chcem mať s ním, neviem či sa na neho môžem spoľahnúť, hovorí, že sa o malého bude viac starať, keď budeme mať druhé, ale s tým nezačal ani ked som druhý krát otehotnela, z potratu som sa ešte nespamätala, a dotkne sa ma všetko čo mi povie, ale ked mu ja niečo poviem tak som nevďačnica a myslím len na seba... ešte ked som bola tehotná a niečo ma rozrušilo až do výbuchu zlosti, povedal, že lutuje, že som otehotnela, tak načo chce druhé...??? stále sa len doťahujeme a vôbec to nie je vtipné, o romantike a pekných slovách nie je ani chýru, už som sa mu vyhrážala aj rozvodom, že ked sa nezmení budem to riešiť takto, ale problém je v tom, že nemám kam odísť, a on sa mi zas vyhrážal, že ak podám o rozvod vezme mi malého, takže len tak prežívam a nežijem tak ako som si to nepredstavovala, proste ho nenávidím a on tvrdí, že ma miluje ale nechová sa tak.... a ja už tiež nie, (je toho asi veľa a ešte oveľa viac....) chcela som ísť s ním do manželskej poradne.. a on že naše problémy nebude riešiť s cudzími ľuďmi, ale on to nerieši ani som nou... nehovorím, že som vo všetkom nevinne, ale stále ma len buzeruje, že aby som nemíňala vodu, elektriku, kúrenie, ukazuje mi ako mám spláchnuť záchod aby sa vela vody neminulo... atd... nemôžem si na seba nič kúpiť, on mi kúpil kabát, ktorý som ani nechcela a pri každej príležitosti mi ho vykrikuje, ked sa raz za čas namaľujem tak si myslí, že som s niekým sexovala, "áno a s dieťaťom v náručí" (už aj ja v tom mám chaos, ale je toľko toho čo ma trápi) ja mu vyčítam chrápanie, poriadne som nespala, odkedy sa malý narodil a ešte ma budí aj jeho chrápanie, a ked si cez deň zdriemnem, ked malý spí, tak mu to vadí... neverím, že nám to dlho vydží... on mi sám povedal, že som sa zmenila k lepšiemu, čo sa týka žiarlivosti a neprimeraných výbuchov ale on nie je som nou spokojný tiež tak načo sa máme takto trápiť... vie ma niekto pochopiť či poradiť???
ja sa len chcem opytat, kolko ma tvoje dieta?..a este...pises, ze tvoj mm chce dieta...a opytala si sa ho preco, naco, zaco...chce dalsie dieta?.
My si tu tak pekne píšeme 🙂 , ale zakladateľka témy sa nejako neozýva. 😉 Takže, zbytočná debata.
@mitomito ak chce druhe dieta tak jedine preto, aby si ta "uplne mozne ako sa len da prifixoval k sebe", aby si mu neusla, je to psychicky terorista normalne som az nervozna z takych chlapov /teraz musim byt kludna no 🙂 / vsetko ti zakazuje, do vsetkeho sa stara, za vsetko ta hresi a kritizuje a napomina ako male dieta, verim tomu, ze kazda minca ma dve strany mozno ma fakt aj on zle obdobie...v robote sa mu nedari alebo co ale odtial potial! urcite by som si poriadne premyslela druhe dietatko na teraz s tymto muzom, ak vas vztah krachne, co ani sama nevyvracias, budes na tom este horsie ako teraz, ak sa rozvediete lebo to uz bude neunosne a nebude cesty spat a on nebude ani chciet vec riesit cez poradnu napr. tak co si pocnes s dvomi detmi...myslim, ze s jednym dietatkom, najma malym, sa ti bude lahsie hladat spravny, milujuci a ohladuplny tato aj pre druhe dietatko, vela sil a stastia
@koniarova pozri, my vlastne nevieme, ani aká je naša mitomito. aby sme mohli radiť, fakt potrebujeme poznať obe verzie. nezastávam sa ani jeho, ani jej.
jedna moja kámoška mi tak raz povedala, ako ju zmlátil muž, dokopal, dokonca volala aj policajtov. on povedal, že to ona mu dala facku, a kopala do neho, on ju len držal.on jej robil jedno, ona jemu druhé.
a neviem, či by som sa ja rozhodovala na základe rád imaginárnych priateliek.dostali radu odísť, aj ostať .ked je láska veľká, tak sa dá všetko , ak je malá, tak...
@jonas17 Určite, máš vo všetkom pravdu,aj s Tebou súhlasím. Určite treba urobiť všetko pre záchranu vzťahu, aj nemožné. Nie sa hneď rozvádzať.Ja by som môjmu tuším odpustila všetko, lebo ho ľúbim. Všetko o čom sa dá racionálne pozhovárať , vysvetliť, hľadať riešenie. Ale naozaj si neviem predstaviť, ako by som žila s človekom, ktorý mi nedovolí najesť. Veď to je choré. Nevera, bitka, peniaze, deti, žiarlivosť......... všetko sa dá riešiť. Ale zakázať jesť? No ja neviem. Za chvíľu jej zakáže aj piť vodu.
baby ale tema bola zalozena vcera poobede a nie kazdy moze byt cely alebo kazdy den na nete 😝
Ďakujem, ja si po tých dvoch rokoch ani neuvedomujem čo som vlastne dokázala. Chcelo to poriadnu guráž zobrať s veci a zahlásiť že odchádzam.
Neviem či diskusia s takýmto človekom je možná. Ak vám niekto zakazuje jesť - nie je normálny! Pokiaľ teda Mitomito neváži 200 kíl a on sa jej takto snaží naznačiť aby schudla. Ja som to zažila na vlastnej koži a veru časom som to brala ako samozrejmosť. Presne ako napísala Pia22, mala som syndróm týranej ženy (ani som nevedela že takýto existuje 🙂 až teraz som sa dočítala). Aj tie najväčšie nenormálnosti sa mi zdali normálne. Zdalo sa mi normálne, že som v supermarkete odpadávala od smädu ako tehotná a on mi nechcel kúpiť piť lebo sa mu zdalo drahé...
A to nehovorím o synovi, doteraz tajím že mu dám občas čokoládu či cukríky - a to bude mať 4 roky.
Ja som tiež vždy za záchranu manželstva, aj za záchranu nášho som bola ale vždy časom ukázal pravú tvár.
Tyrani sú proste egoisti, ktorí majú vždy pravdu.
Neznášam takých chlapov a často krát sa hanbím aj za také ženy, ktoré s nimi žijú. Viem, že niekedy nie je žiadne východisko ale často krát vidím že to východisko je len proste nejaká zaslepená láska, zvyk alebo neviem čo tie ženy v takých vzťahoch držia.
Ja som tiež veľmi ľúbila, ale urobila som to kvôli synovi lebo som nechcela aby videl ako sa muž nemá chovať k žene!
ahojte,ked to tu citam,hlavne uvod,pripada mi to ako z mojho zivota,pritom ja mam kde byvat,dom je moj,ale,kolkokrat som svojho vyrazila,zbalila veci,zakazdym sa vratil,hlavne to,ze chce vidiet maleho,nie som blba ze by mu ho odopierala,ved je jeho,ked som maleho dala spinkat,posielala som ho prec,takto to trvalo asi mesiac,az raz ze ho ide uspa,zaspal z malym,budila som ho,on nic,tak som to nechala-chyba,tak uz zostal,pokoj bol,mozno mesiac,dva a zase je vsetko v starych kolajach,podla neho som vsetkemu vinna,6tyzdnou je v zahranici,jeden doma,tak ten tyzden nejak pretrpim ☹ to beha po krcmach ked uz maly spinka,bucha,nadava,vykrikuje,vadia mu hracky,maly ked ho otravuje-chce si s nim ukazovat,citat knizky,a to tiez na mna nalieha ze chce dalsie babo,ale naco?aj tak som na vsetko sama,nikdy snad maleho nenakrmil,neprebalil,kdezto este kupat...do poradne nechce,rozmyslam ze to teraz ked je prec,budem riesit-sudne,ale ani neviem jak to funguje,co potrebujem,zobraty nie sme.
no to je uz psychicke tyranie...o com pises, viem ze sa to ppise lahko,ale robit nieco treba.nenechavaj to dlho takto lebo sa zabehnete v tejto nevhodnej forme spoluzitia a cesta von bude stale tazsia. drzs sa seba samej a neprisposobuj sa mu. Bud to TY. Jedz kolko ty uznas za vhodne, kup si co ty uznas,ze na to mate a podobne. Spi kedy ty uznas ze je to vhodne nie si jeho otrok ani male dieta ktore nevie co moze a co nie. Mozno si ta aj bude viac vazit ak budes sama sebou,alebo ho to nahneva, a sam bude ten rozvod chciet,lebo to co opisuje nevyzera na lasku na cely zivot. Aj nejaka poradenstvo s odbornikom by bolo super,ale ma to vyznam len ak pojdete obaja a aj on bude spolupracovat a chciet nieco so vztahom robit
@jonas17 Ty naozaj myslíš, že chlap, ktorý Ti zakazuje jesť, sa niekedy prispôsobí a zmení? Veď to je, nehnevaj sa na mňa obyčajné hovado.