Aký máte názor na kraniosakrálnu terapiu?

Dobrý deň,

máme 9 ročného mladšieho syna, ktorý ma veľký strach so zubárov. Všeobecne sa dá povedať z doktorov a ich výkonov na ňom.

Napriek tomu, že už vyše pol roka navštevujeme zubnú ambulanciu pre nespolupracujúce deti a dochádzame do nej do iného kraja, ani tu už po skúsenosti z poslednej návštevy neviem dokedy v nej ostaneme. I tu už na tretiu návštevu pani doktorka "stratila nervy" a syna poslala z kresla dole.

Jednoducho syn stále opakuje, že sa bojí a nevie to racionálne a logicky vysvetliť. Nedá mi Vám povedať, že je to silný, smelý, veľký chlapec, má veľa vecných argumentov. Nie je to určite utiahnuté dieťa, ale určite taktiež to nie je nevychované, drzé chlapčisko.

Prvý zub v tejto ambulancii mal spravený pod rajským plynom, zlomená trvalá horná jednotka. Druhý a tretí, to boli kazy len pod lokálnou anestézou. Štvrtý lokálna a pokiaľ sme čakali na účinok sa vzpriečil a už nechcel otvoriť zas ústa...vtedy na naliehanie pani doktorky, že už nič necíti a nech prestane robiť scény sa proste neprekonal a pani doktorka a vyhodila z kresla, že nemá na jeho trucovanie náladu ani čas.

Len už ani mne nebolo všetko jedno a tiež som sa rozplakala, pretože mi nedá pozerať sa na jeho bezradnosť, je to predsa moje dieťa, ktoré ľúbim. Vtedy mu doktorka začala moje slzy vyčítať a on sa zlomil a nakoniec si ten zub dal urobiť. Obaja sme boli rozcítení a vyčerpaní.

Určite si viete ako matka predstaviť ako mi z každého jeho predstavenia zviera srdce a nedokážem už ani ja s tým bojovať. Neustále mu pripomínať nasledujúcu návštevu zubára a počúvať - nejdem mami, ja sa bojím, nechcem tam ísť.

Mali by sme takýto strach liečiť aj inak ako slovami a prehováraním?

Máme ísť k psychológovi?

Aký máte názor na kraniosakrálnu terapiu?

Ako máme postupovať?

Ďakujem