• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
Novinky
mickazebra AMBASÁDORKA
Dnes o 15:36
Článok síce nie je celý, ale už ten úvod je dobrý.
https://dennikn.sk/681423/psychiater-huncik-dom...
Zobraz celú správu
(1 fotka)
neniinka
Dnes o 15:31
#eguzkia ďakujem za krásny original. Odporucam
Zobraz celú správu
(1 fotka)
Hashtagy
#sutaz  #women_line  #tekmar  #test_yvesrocher  #navrh  #srdiecka(332)  #sutaz(219)  #navrh(170)  #ketodiet(148)  #magio_tv(136)  #riofresh(127)  #eset(124)  #test_curaprox(105)  #hipp(104)  #liga_za_dusevne_zdravie(94)  #tuki_tv(93)  #totofaktmilujem(87)  #it_news(85)  #inspiracia(81)  #samsung(71)  #maj_lasky_cas(65)  #nutrilon(65)  #test_dm10(61)  #tekmar(60)  #zdravie(60)  #hera(60)  #test_masodomov(57)  #dm(57)  #citroen(54)  #test_bupi2(51)  #test_nuance2(47)  #svetovydendownovhosyndrom...(47)  #borymall(44)  #jar_s_riofresh(43)  #urobsisam(37)  #moje_brusko(36)  #mk_blog_academy(36)  #test_benu_skincode(36)  #recepty(36)  #test_dm9(35)  #test_manufaktura(33)  #blogujem(32)  #rajo(29)  #vychova(28)  #pepco(25)  #velka_noc_hipp(25)  #woman_line(24)  #chudneme_s_ketodiet(22)  #anketa(22)  #test_slowage(21)  #zabava(20)  #materstvo(20)  #test_zendium(20)  #mixa(18)  #recept(17)  Zobraz ďalšie»
bejka333
Dnes o 15:31
:frog:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
nataliska1991
Dnes o 15:21
Uzasna levandula :hugging:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
lucka867
Dnes o 15:20
Baby, prosím vás kde kúpim takýto box na vlhčené utierky??Nemusí to byť pampers ale aby to malo jednu stranu prichytenú k boxu, mám už aj z kauflandu ale pri vyťahovaní utierok sa vždy vytiahne celý vrch a s týmto Pampers som max. spokojná ale už mi ho deti riadne poničili.Ďakujem za každú radu.
Zobraz celú správu
(1 fotka)
evka1704
Dnes o 15:10
Poprad:darujem maciatka
Zobraz celú správu
(2 fotky)
tinka.binka AMBASÁDORKA
Dnes o 14:59
Posiela mi mm správu, skoro mi cvrklo :grinning::stuck_out_tongue_closed_eyes::sweat_smile:

...jeden mi dal že dajte si cukrík a ja hneď rozbalil a do huby a on keket mi dal stikiza!
Zobraz celú správu
(1 fotka)
chrumka
Dnes o 14:53
KOSICANKY , prosim poradte kde v KE je obchod s velkym vyberom prebalovacich tasiek na kociar? Dakujem :slight_smile:
Zobraz celú správu
majkasimko
Dnes o 14:51
Máte radi brownie? Asi blbá otázka, však ? :wink: Kto by ho nemal rád... Ja som robila odľahčenú verzošku tohto suprovského dezertu. Aj s čučoriedkami :slight_smile: ... brutus odľahčené, a aj tak že mega dobré. . Je bez lepku a bez laktózy (ak použijete takú čokinu samoška, ale ak nemusíte, buchnite tam len nejaku kvalitku horkú čokošku). Namiesto masla som tam švacla banán a akože, poviem Vám, že banán parádničkovo nahradil maslo. No a nájdete v ňom len trošku medu, po klasickom cukre ani stopy:slight_smile: . Je to rýchlovka, naozaj! Mne strašne moc chutí a vlastne aj všetkým, ktorí ho chutnali.
Kúsok ku kávičke .. čo viac si priať? Hm... už len sa naučiť ovládať sa a zjesť len kúsok :grinning:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
liga_proti_rakovine Overená organizácia
Dnes o 14:48
Práve tento týždeň prebiehajú Dni osvety karcinómu pankreasu, ktoré organizuje občianske združenie NIE RAKOVINE.
Rakovina pankreasu sa spočiatku nijako neprejavuje a keď sa už objavia prvé príznaky, často to znamená, že ochorenie je v pokročilom štádiu. Do roku 2030 bude rakovina pankreasu druhou najčastejšou príčinou smrti na onkologické ochorenia. Preto je veľmi dôležité poznať príznaky a rizikové faktory tohto ochorenia.

Viac sa dočítate tu: http://bit.ly/2qj6n2p
Zobraz celú správu
(1 fotka)
lubos
Dnes o 14:44
Ahojte, kočky! Pre kamošky alebo rodinu na tento víkend: snáď ten najjednoduchší čokoládový koláč bez múky a výčitiek.. :innocent: (recept v komentároch): https://www.modrykonik.sk/blog/lubos/album/insp...
Zobraz celú správu
(1 fotka)
chrumka84
Dnes o 14:42
Máte skúsenosť so zapareninou infikovanou baktériou zo stolice? Pomohla atb masť alebo muselo dietko užívať atb vnútorne? Díky
Zobraz celú správu
kvato
19. feb 2014
Varím , pečiem ..... :slight_smile: 39 fotiek 1 nová fotka
kvato
16. máj 2017
Rôzne kvietky 18 fotiek 9 nových fotiek
anjelicek26
Dnes o 14:35
Kto to tu pred par tyzdnami strasne nadaval na pokemon go? No tak vazene :joy::joy::joy: Dve deti spia, dve behaju s pokemon go na cerstvom vzduchu uz vyse hodiny a ja pijem teplu kavu :joy: Na nezaplatenie :joy::joy::joy:
Zobraz celú správu
mamamoni
Dnes o 14:31
Babkin najobľúbenejší kvet.:seedling:Z obrovskou pýchou ho pestuje v predzáhradke,obdivuje ho,kochá sa,súhlasne hmká každej včeličke ktorá si na ňho sadne:relaxed:...Len raz dôjdeme domov a babi bude z roztiahnutými rukami opretá o stenu domu,vypočúvaná protidrogovým komandom,obvinená z pestovania opiátov...:grin::grinning:(ááále nie,to si len takto z ňou robíme srandu...vieme,že u nás pestovanie maku nie je trestný čin...teda aspoň myslím:wink:slight_smile:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
cukricek20
Dnes o 14:30
Pred cca hodinou som doumyvala okná,teraz je búrka no super
Zobraz celú správu
zienkazlesa
Dnes o 14:29 Čítané 11x

IV. Výlet

„Som hladný! Som hladný“, skákal nám Junior po posteli, zatiaľ, čo sme s mužom ešte spali. Bol to veľmi čudný sen. Boli sme niekde v nejakej čudnej krajine.

„Ešte päť minút zlatko, kde je sestra?“, rozospato sa naňho dívam.

Otvorím oči lepšie. Ono to nebol sen, spali sme naozaj v tej izbe ako deň pred tým. Stále sme v tej nemocnici. Junior už prebratý nás ťahá z postele. Hľadám papuče pod posteľou, že vstanem, ale veď žiadne nemáme predsa. Tak si aspoň opláchnem oči v umývadle v rohu izby. Tá voda je voňavá? A fakt!

Ideme na raňajky spolu. Anina akurát vyšla zo svojej izby, niekto jej uplietol pekný vrkoč. V jedálni už sedeli nejaké skupinky, ale neboli sme poslední. Za nami sa pripojila mamička s dvojčatami a dvomi staršími chlapcami.
„Dobré ránko, rodinka! Ako ste sa vyspali? My sme s dvojkami mali parádnu noc, roztiahli sa po našej manželskej posteli, a spali ako zabití. Len ja s mužom sme na tom boli horšie.“ , smiala sa pani, milo nás chcela pozdraviť. Mala vľúdny pohľad a deti jej behali okolo nôh.
„Pozerám, že ste tu noví, ničoho sa nebojte, aj my sme tu prišli nedávno, ale zvykli sme si rýchlo. Ani by sme nemenili, však Henry?“ , došiel za nami aj jej muž, vyšší chlap, s rovnako príjemným a pokojným výrazom na tvári, ako má jeho žena.
„Samozrejme, drahá, ale počkaj, keď už budeme vo svojom, potom budeš raňajky robiť ty, a nie kuchynka.“
„Prepáčte, ani sme sa nepredstavili. Ja som Henry, toto je Louise, moja žena, naše dvojičky Lily a Paty, a starší synovia Harry a Collin.“
„Teší nás, my sme Warryovci, moja žena Oli, staršia Anina, mladší Gill Junior a ja Gilbert.“, podali sme si všetci oficiálne ruky a sadli za jeden stôl.

Čakali nás švédske stoly, pečivo rôznych tvarov a vôní, nátierky, jogurty, ovocné šťavy. A kde je káva, tú by som si fakt dala, ani nepamätám, kedy som mala poslednú.

„Ak chceš kávu, majú tu len túto obilninovú, moja.“ , Louise mi ukázala na džbán so svetlou hnedou tekutinou. „Ale je naozaj výborná, a nie je tam ani kofeín, tu ho nepotrebujú..“
Tak som si naliala novú kávu, nabrala rožteky  a koláče na tanier, hmm, aj džemy, sladké raňajky, to je moje.

Aj dnes to vyzerá na slnečný deň. Po raňajkách k nám prišla Ratiana.

„Pekný deň vám prajem, dúfam, že ste sa poriadne najedli, čaká nás túra. Vezmite si každý svoj batoh, máte tam vodu na cestu a jedlo na obed. Zraz bude pred hlavným vchodom, keď poslední dojedia.

Išli sme teda von. Niektorí tam už stáli, niektorí si sadli do trávy. Bolo krásne, slnko nepálilo, iba príjemne zohrievalo. Keď došla Ratiana s poslednou rodinou, ku vchodu prišli autobusy, do ktorých sme nastúpili. Vyzerali ako vláčik na kolesách, bez okien. Cítila som sa ako dieťa na výlete.

Ono to aj vlastne výlet bol. Prešli sme cez bránu, a ocitli sme sa v meste. Moje oči nestíhali vnímať. Veľa malých domčekov, jeden vysoký, druhý nízky, tretí dlhý, široký. Pôsobili vedľa seba smiešne. Pojem radová výstavba tu asi nepoznali, ani nejakú estetiku, aby nepôsobili tak, ako vlastne pôsobili. Majitelia si ich postavili ako sa im chcelo, a to dali najavo aj vo farbách. Pastelové? Kdeže, ružový vedľa krikľavozeleného, a hneď vedľa toho červený. Pred každým domčekom nechýbali stromy. Najlepšie toľko , koľko sa na trávnik pred dom zmestí. Po stromoch liezli mačky a veveričky! Wau! Po ovocných nie, tie sa ohýbali pod váhou plodov. Vždy sme chceli s mužom mať vlastné ovocie, z vlastných stromov, ale nebol na to čas. Zasadiť, polievať, strihať, štepiť, ošetrovať na zimu, tomu sa človek predsa musí venovať, ale keď pracovné tempo bolo už také divoké. A navyše, ani nebolo kde, a za čo, na každý strom bolo treba toľko papierov a povolení, že to človeka odradilo. Pozemky sú strašne drahé, lebo ich je málo, na ktorých by sa dalo ešte niečo pestovať. Väčšina už bola obsadená nákupnými centrami, alebo parkoviskami, alebo proste otrávená pôda, neúrodná a nevhodná na čokoľvek živé. Obyčajný človek, bol rád, že má kde bývať, záhrada je luxus. To si mohli dovoliť len bohatí podnikatelia, ktorí to využívali aj tak iba na golfový trávnik. Ovocie  a zelenina sa pestovalo iba vo veľkých firmách v umelých skleníkoch. Bol to len taký môj a mužov sen, mať svoju záhradu, s veľkou trávou, so stromami, klasickými i exotickými. O ktorú by sme sa starali, keď by bol čas a potom príjemne unavení a opálení slnkom, by sme oddychovali v tieni. Tak som sa zasnívala, až som si nevšimla, že sme zašli poriadne ďaleko. Autobusy zastavili na námestí. V strede námestia stálo súsošie zložené z postáv muža, ženy a detí, ako stoja pri sebe a usmievajú sa.  Okolo sochy bol trávnik v tvare kruhu. Po námestí boli rozmiestnené malé obchodíky, cukrárne, reštaurácie, terasy, bolo to plné ľudí.

Vystúpili sme a počúvali, čo bude nasledovať.

„Vitajte na Temponijskom námestí. Môžete sa prejsť, kam chcete, zoznámte sa s okolím. Máte voľný pohyb.“

„ A dokedy? Kedy bude zraz, koľko máme času?“

„Koľko chcete, nie je to obmedzené, v pokoji navštívte obchody, a miesta, ktoré chcete. My budeme so šoférmi tu, keby niečo. Do nemocnice pôjdeme spolu, keď už budete všetci pohromade na námestí.“

Dobre teda, už dávno som sa „iba tak“ neprechádzala po meste. Väčšinou to bolo presné smerovanie na miesto, kam treba ísť, vybaviť, kúpiť a domov.

„Kúpime si zmrzlinu?“  Deti rýchlo našli objekt svojho záujmu.
„Dala by som si aj ja, a kde ju predávajú?“

Prešli sme cez cestu ku pánovi zmrzlinárovi. Pred nami bol stredne dlhý rad. A v tom mi to došlo. Ako zaplatíme? Čím sa tu platí? Žiadne peniaze nemáme odvtedy, ako sme sa tu ocitli. Pozerám na muža, ten si všimol, že som celá nervózna. Hovorím mu, že máme problém, nemáme predsa peniaze, deti budú sklamané.

„ Pozri sa na ľudí pred nami. Neplatia, dostávajú ju zadarmo.“

„ Len tak zadarmo? To je čudné.“

„ Krásny deň, mladá pani, akú si prosíte?“, usmieval sa na mňa predavač, ja som si nevšimla, že sme už na rade.

„Ja chcem čokoládovú!“, Junior sa nenechal núkať.
„Nech sa páči mladý pán“, podáva predavač Juniorovi kornútok s veľkým kopčekom zmrzliny.
Anina si vybrala pomarančovú, muž citrónovú.

„A vy, mladá pani, nehanbite sa.“
„Prepáčte, ale my nemáme čím zaplatiť, ako vám to oplatíme?“, už som bola celá v rozpakoch.

„Pani, tu sa neplatí peniazmi, tu sa platí službami.“ To už sa naňho dívam ako puk.

Predavač sa začal smiať.

„Každý v meste máme svoju profesiu. Ja predávam zmrzlinu, robím druhým radosť počas horúčav. Susedko Jospeh sprava predáva zákusky, susedka Bell z ľavej strany zase kvety. Každý sa tu venuje niečomu, v čom pomáha iným. Pomáhame si navzájom, a tým si aj teda platíme za to, čo sme od druhého dostali. Úplne jednoduché.

„Ale my sme tu krátko, nevenujeme sa ničomu.“
„Určite ste aj vy v niečom zručná, v čom budete pomáhať mestu. Dajte si túto čučoriedkovú, nech sa páči.“
„Ďakujem, ste milý.“, nedalo sa odporovať a tak som sa ponúkla.  Ešte nikdy som nedostala zmrzlinu zadarmo, ešte aj keď sme deťom chceli kúpiť prázdny kornútok, keď boli malé, aj za to sa muselo platiť pár drobných.

Vychutnali sme si najlepšiu zmrzlinu, akú sme kedy mali. Vydali sme sa smerom doľava. Pani kvetinárka Bell mala v obchode nádherné kvety, okolo ktorých poletovali veľké farebné motýle.

„Nech sa páči, kvetinka pre mamičku.“ , podala kvietok Juniorovi, ktorý mi ho celý šťastný podával do ruky. Mal krásne jemne ružové lupienky, podobný ako sedmikráska. A ako výrazne voňal!

Išli sme ďalej. Vedľa kvetinárstva bolo holičstvo, kde práve v kresle sedel zákazník. Bradu mal dlhú až po brucho, malý holič okolo neho veselo pobehoval a holil mu vlasy na hlave. Imidžu podobne ako domom sa medze zrejme nekladú. Prešli sme okolo obchodíkov  s pečivom, s párkami, s holubami, s taškami, bolo tam toho veľa, rôznorodosť tovarov a ponuky od výmyslu sveta.  Všetci  boli veselí, dobre naladení.

Prechádzka okolo obchodov prešla tak rýchlo, že už bol obed.  Na opačnom konci námestia bola fontána s lavičkami okolo nej. Šli sme si sadnúť a dali sme si jedlo, ktorý nám zabalili v nemocnici.
Za fontánou bol park. Tí, ktorí už boli unavení z „ruchu“ mesta (ruchom sa to nedalo nazvať, lebo atmosféra v meste bola naozaj neobyčajná, okrem úsmevu a dobrej nálady v ňom panovala vľúdnosť a ľudskosť, čo bolo cítiť z každého jedného človeka a hlavne z domácich), tí, čo si chceli oddýchnuť, smerovali do parku. Okrem lavičiek v ňom boli aj lehátka na opaľovanie, a hojdacie siete. Ten, čo to projektoval, zrejme vedel, čo je to poobedný spánok a oddych. Niektorí teda len tak sedeli na lavičke, iní sa hojdali v sieti. S mužom sme si našli sieť pre dvoch, tak prečo ju nevyskúšať, na relax. Deti majú vždy veľa energie, Anina s Juniorom šli na ihrisko pre deti, kde si sadli na hojdačku. My sme si ľahli do siete a zadívali sa na oblaky na oblohe. Jeden sa zrazu zmenil na srdce, muž ma chytil za ruku a oprel si hlavu o moje rameno. Takúto pohodu som už dávno necítila. Nechcem, aby tento výlet skončil....

Čítaj celý článok
saska29
Dnes o 14:27
Vnútorne tašky do O bag : farebne možnosti a nápady na skrašlenie   Nový 24 fotiek
kvetkak
Správa bola zmenená Dnes o 14:25
#test_equilibria

Bali vcera dorazil.boli sme prekvapeni kolko toho je :grinning: . Dakujeme #modry koník testuje a zaciname s testovanim pre Vás a vaše detičky.
Zobraz celú správu
(2 fotky)
cukricek20
Dnes o 14:23
Dievčatá poraďte ako a cim vyčistiť zazratu špinu na obkladackach od oleja?ďakujem
Zobraz celú správu
damianadam
Dnes o 14:20 Čítané 49x

28.kapitola- Spútaná pravdou

*

*

*

„Lucia!“ začula som mamino zvolanie, keď som zatvorila dvere na aute a vykročila k žene.

„Prosím Vás!“ okríkla som ju s roztraseným hlasom. Pamätala som si na Patrikovu reakciu. Akoby sa preľakol. Akoby tušil, o koho išlo, ale vtedy som to neriešila. Nemala som dôvod mu nedôverovať. Vždy ma presvedčil o tom, že na prvom mieste sme my dvaja, nie moja konšpiračná teória o milenkách.

Žena zastavila. Na očiach mala tmavé slnečné okuliare, ale cítila som, že jej pozornosť patrila mojej osobe. Držala rám otvorených dverí a nervóznymi prstami po nich bubnovala. Nikdy som ju nevidela. Pohľad mi padol na Bratislavské poznávacie značky. Žeby patrila k Rolovi?

„Prepáčte, že vás takto zastavujem...“ prihovorila som sa. Ťažko sa mi prehĺtala ťažoba v krku. Doteraz cez neho prechádzal len krik, stony od sĺz a kvantum liekov.

„To je v pohode...“ odpovedala.

„Boli ste na ...pohrebe… Patrikovom..?“ sformulovala som jednoduchú otázku, ktorá sa drala hlasivkami ako ostnatý drôt.

„Úprimnú sústrasť.“ odrazu ku mne vystrela ruku a chvíľu som na ňu civela. Stisla som ju. Bola studená. Očividne ani jej ľahostajný jeho krutý osud.

„Odkiaľ sa poznáte?“ odložila som slušnosť do nohavíc, ktoré mi viseli doma na skrini. Za každú cenu som sa potrebovala dozvedieť niečo viac. Každý mlčal, nikto nič nevedel a mňa zožierala úzkosť.

„Boli sme… pracovali sme spolu.“ odpovedala po chvíli premýšľania.

„Taktiež ste od polície?“

„Tak by som to nenazvala,“ pokrčila plecami a zalovila v malej kabelke, odkiaľ vybrala cigarety. Ponúkla ma. Chvíľu som váhala. Mama sedela v aute a ozaj som nemala síl počúvať jej dohovory o ničení si zdravia. Žena stojaca predo mnou ma ale presvedčila. Zapichla som si cigaretu medzi vyschnuté pery. Prestávala som riešiť svoj vzhľad, vystupovanie. Faktor zanedbanosti a ignorácie okolitého sveta dosiahol podľa mojej rodiny varovné čísla. Ja som chcela umrieť. Naďalej. „Tak z akej práce? Odkedy sa poznáme, nepracoval nikde inde,“ nechala som si pripáliť a dychtivo nasala dym do pľúc.

„Pracovali sme na spoločnom projekte. Takom… tajnom.“

„Tajnom?“ nadvihla som obočie a vyfúkla dym k jej tvári. Okuliare mala stále na tvári a tak som sa dívala na vlastnú prepadnutú tvár, ktorá pochovala všetky svoje sny a nádeje.

„Pochopte, nemôžem vám to povedať,“ zahodila cigaretu na zem, prišliapla ju opätkom čiernych lodičiek a hodila kabelku na sedadlo spolujazdca. Chystala sa na odchod.

„Prosím..“ načiahla som k nej ruku a chytila ju za zápästie.


,,Ja musím vedieť čo sa stalo v tú noc.."


„Od tohto sú policajti, vyšetrovanie a...“

„Dobre viete, že mi nič nepovedia. Ja viem, že nezomrel len tak. Cítim to, ale potrebujem dôkazy.. ja.. čo poviem synovi, keď sa raz bude pýtať na otca??“ zotrela som si slzy z líc a zahodila cigaretu na zem. Až vtedy si dotyčná zložila okuliare. Rovnako mala slzy v očiach. Zašla si rukou do svetlých vlasov a chvíľu sa dívala na naše auto, z ktorého už dvakrát zatrúbila moja nervózna matka.

„Tu nie...“

„Ako tu?“

„Ja sa vám ozvem. V pravý čas.“

„A… dobre.. ja.. dám vám číslo?“

„Nemusíte..“

„Tak ako sa mi chcete ozvať?“„Dám vám jednu radu. Nehovorte o mne nikomu a hlavne neverte všetkému, čo vám povedia. Niekedy je inštinkt viac. “

„Ale… prečo??“

„Prepáčte, ale musím odísť.“ prudko otvorila dvere a nasadla. Ešte som tam chvíľu stála. Civela som na ňu, no už mi nevenovala ani jeden pohľad. Nasadila si okuliare, otočila kľúčom a prudko sa odpichla z parkoviska.

Po chvíli som sa pozrela na mamu. Sedela za volantom a nechápavo mi vykyvovala, aby som si sadla do auta. Dala som omámeným nohám pokyn a horko ťažko som prešla k autu.

„To čo ste tam toľko riešili???“ vybafla na mňa akonáhle som sa posadila.

„Nič, mama… vôbec nič..“

***

Večer.

Sadám si na našu posteľ. Manželskú. Tá, ktorá nám raz mala slúžiť v dobrom a v zlom. Patrik už spal. Uložila ho mama, ktorá sa so mnou rozhodla na pár dní obývať našich pár metrov štvorcových. Neviem, ako dopadol kar. Neviem, ako chutilo jedlo, ktoré všetci chválili. Akoby sa jeho odchodom zastrel šedý mrak. Ten, mi okrem radosti, ilúzii a snov, vzal aj chuť, čuch, sluch, zrak. Bola som slepec vo vlastnom bludisku. Slepec, ktorý narážal do stien a ešte ho život napichával na nôž a on nevedel, z akej strany vybehol škodoradostný nepriateľ.

„Môžem?“ pootvorili sa dvere na spálni. Zotrela som si slzy z tváre, no neodpovedala som. Rolo to pochopil ako áno. Podišiel ku mne, posadil sa vedľa mňa a chytil ma za ruky, ktorými som sa opierala. Bolel ma každý dotyk. Každý, ktorý nepatril jemu. Ruky som stiahla na čierne šaty, ktoré som položila na kolená. Chvíľu mlčal. Rozhliadal sa po izbe, až kým nenatrafil na našu fotku. Obaja sme sa tam usmievali. Ja aj Patrik. Dozvedeli sme sa, že budeme traja. Nezaujímalo nás pohlavie, ani povery, že bez manželstva bude dieťa zatratené a podobné bludy, aké radi roznášali láskyplné babky. Tešili sme sa a tak sme si urobili fotku. Žiadne pózy, špeciálne oblečenie a dokonalé prostredie, bez jedinej chybičky. Odfotili sme sa raz. Len tak, ráno po zobudení a mojom rannom vracaní. Chceli sme zvečniť našu radosť pre nás, nie pre cudzích. Teraz bolo všetko preč. Všetko.

„Pamätám si, keď mi volal. Bol šťastný,“ okomentoval fotku a ja som zaťala päste do lemu šiat.

„Prepáč," dodal rýchlo a postavil sa. 

„Rolo, mala by som ísť spať.“

„Vieš, chcel som.. chcel som sa ťa len na niečo opýtať..“

„Tak.. pýtaj sa..“ vydýchla som. Po dnešnom dni som už nemala energiu na rozhovor. Chcela som sa pritúliť k Patrikovmu pyžamu, ktoré si odkladal pod vankúš. Sať jeho vôňu a dusiť sa žiaľom. Presne to som chcela.

„Tvoja mama mi spomínala, že si na parkovisku zastavila nejakú ženu. Kto to bol?“

(Moji milí, prepáčte že až teraz, ale fakt..fakt nestíham. 50Like a pridám pokračovanie. Beží posledný deň predpredaja knihy Druhá. Ak o knižku máte záujem, napíšte mi do správy. Prajem krásny deň a ďakujem za podporu :slight_smile: )

Čítaj celý článok
lelec
Dnes o 14:15
@barustej gratulujem veľa zdravíčka želám a napíš mi všetko juj tak sa teším s vami posielam srdiecka
Zobraz celú správu
ghelena
Dnes o 14:14 Čítané 17x

2.

Konecne doma.

Pocit dobre vykonanej prace.

Spokojne unavena.

Deti sa pekne hraju. Trochu hlucne chvilkami.

ORL sa dnes nekonalo. Casenky sa minuli, kym sme stihli zaparkovat :sunglasses:

To som asi mala o tej 6 zbehnut cakat pred vchodom do polikliniky... a kebyze viem, suseda so synom prave cakali. No nevsimli si nas. Debatili so svojou znamou.

Tak sme sa otocili a kontrola sa odklada.

Zajtra teda skolka. Upratovanie. Varenie. Pomedzi to oddych.

A ticho.

Dnes som si doniesla z prace fajnu bublaninu s ceresnami.

Nase zial zamrzli a tento rok nebudu...

Boli minuly rok skvele. Kupovali sme zahradku s rozostavanou chatkou na jar. Aby sa deti vysantili.

A ja si mohla pospat na cerstvom vzduchu.

Rozvalena na dvoch matracoch. Ci v hojdacke a muz nech sa trochu detom venuje...

To bolo ale fajn obdobie...

Uz sa tesim.

No pribudol foliovnik. Zeleninka. Prace.

Ale hadam aj na oddych bude cas a chut.

Idem si po praci...

Čítaj celý článok
rjedl
Dnes o 14:05
#vichy aqualia thermal rich krem
Ahojte dievčata, ktore pouzivate krem Vichy kde sa oplati kupit?
Dakujem :wink:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
Strana
Predošlá Strana
Ďalšia