Naše susedky zo sklo-porcelánu nás dnes ráno obdarili čerstou mätou....tak sme k tomu pridali jeden citrón a čerstvý zázvor...a nech sa páči, osviežujúci nápoj pripravený. Ako sa zvyknete osviežovať a občerstvovať vy? Nezabúdate na správny pitný režim? Čo vás dokáže chutne občerstviť?
Dobré ránko Čože to máme dnes za deň? Predsa streda - počítať treba Podarí sa vám v dnešnej prebúdzačke za 2 #srdiecka vyriešiť príklad s postavičkami z rozprávok Máša a medveď a Timothy ide o školy?
Žienky idem si po radu. Už zase to urobila. Ukladám ju spinkať do postieľky 20:15 No okolo pol noci sa vždy zobudi tak jej dám prsník no trvá to dosť dlho kým zaspí. Túto noc to boli dve hodiny pred tým noc hodinu a pól. A ona stále oči otvorené a nie a nie sa otrhnut od cicky a zaspať. Keď sa odtiahnem tak začne ričat. Už ma toto nočné kojenie. čo mam robiť
Babule žhanam taketo závesné vajíčko ratanove cierne nevedeli by ste mi poradiť nejake kamenné obchody videla som ho v obi tam sa chystám dnes ....dakujem za kazdu radu
Baby ako sa vám darilo zhodiť po druhom pôrode?Ja mám dojem že nech sa aj na hlavu postavím nič sa nedeje a to fakt mám zdravú stravu, neprejedám sa:((som strašne nešťastná z toho
Vzhľadom na skutočnosť, že som maminou polročného chlapčeka a je pre mňa dôležité, aby sa s knihami zoznamoval čím skôr, rozhodla som sa začať písať recenzie aj o kvalitných leporelách. Prvý takýto článok je venovaný leporelu s názvom Baby´s very first touchy-feely book.
Toto leporelo vydalo slávne anglické vydavateľstvo Usborne Publishing, ktoré už vydalo množstvo krásnych, pútavých a u detí populárnych kníh. Ilustrovala ho Stella Baggott.
Leporelo je určené pre 3-6 mesačné bábätká. Zaujme chlapcov i dievčatá.
Formát & materiál leporela
Má malý formát a preto je úplne ideálne pre malé detské ručičky. Je vyrobené z kartónu, takže ho bábätko nemôže poškodiť (napríklad odtrhnutím či natrhnutím strán) a keďže strany sú pomerne hrubé, môže bábätko už skúšať otáčať strany. Hrubé strany a zaoblené rohy zabezpečia, že sa pri manipulácii s knihou nezraní.
Textová zložka leporela
Obsahuje málo textu, ale to je vzhľadom na vekové určenie úplne logické a správne. Text je vo forme slovných spojení v angličtine, konkrétne sa vždy jedná o spojenie prídavného a podstatného mena, napríklad huňatý tučniak, mäkké topánky, nadýchaný oblak, ružový motýľ atď. Slovné spojenia predstavujú označenie ilustrácií, ktoré tvoria dominantnú zložku leporela.
Vizuálna zložka leporela
Kľúčovú úlohu v prípade kníh pre najmenších čitateľov zohrávajú ilustrácie. Dieťa aj prostredníctvom nich spoznáva svet. Preto by mali byť čo najvýstižnejšie, či už z hľadiska reálneho zobrazenia znázornených objektov alebo z hľadiska farebnosti. Farby sú dôležitejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ružový slon síce môže byť roztomilý, ale dieťa potrebuje vidieť reálne nakresleného slona, pretože ešte nevie rozlišovať, čo je vymyslené a čo skutočné. Recenzované leporelo obsahuje veľmi jednoduché ilustrácie, ktoré sú detailnosťou prevedenia primerané pre 3 až 6 mesačné bábätká a objekty znázorňujú reálne. Neobsahuje veľa farieb a obrázky sú v kontraste s pozadím. Uvedené skutočnosti sú pozitíva, pretože leporelá pre najmenších čitateľov by nemali hýriť farbami a obrázky by mali kontrastovať s pozadím. Tiež sa odporúča, aby na každej strane bol iba jeden obrázok, lebo dieťa v tomto veku sa ešte nevie sústrediť na dva a viac objektov naraz. Aj toto kritérium leporelo spĺňa.
V ilustráciách sa nachádzajú tzv. touch and feel plochy - sú to dotykové plochy vyrobené z rôznych materiálov, napríklad z gumy, papiera, látky, umelej srsti, ktoré dotvárajú dané ilustrácie. Dieťa sa ich dotýka a cíti rôzne druhy povrchu - jemný, mäkký, hrboľatý, hebký, hladký atď.
Prínos leporela
Umožňuje vnímanie elementárnej slovnej zásoby prostredníctvom opakovania použitých slovných spojení opisujúcich obrázky. Prostredníctvom dotýkania sa rôznych dotykových plôch a otáčania strán sa rozvíja jemná motorika.
Čo môžeme s leporelom robiť?
Odporúčam v tejto vývojovej etape robiť dieťaťu pri "čítaní" knihy spoločnosť a tiež sa aktívne zapájať. Rodič môže s dieťaťom v leporele listovať, ukazovať mu obrázky, rozprávať mu, čo je na nich znázornené, prípadne ak už vie dieťa rozprávať, môže sa ho rodič pýtať, čo na obrázkoch vidí alebo čo cíti pri dotyku touch and feel plôch...
Z čoho môže mať synček takýto vysyp? Ukázalo sa to už cez víkend, doktorka sa vyjadrila, že to môže byť zo slniečka, dala fenistil, po ktorom to vymizlo. Včera už vysyp vôbec nemal, tak doktorka kázala fenistil vysadit. Vonku sme celý deň neboli, len chvíľku večer, a to bolo zamračené. Ráno sa už zase takýto zobudil, mal spuchnute očká, dlaň aj chodidlo. K doktorke pôjdeme, len chcem poznať aj vase skusenosti. Napadlo ma, či to nemôže byť aj z očkovania mmr, na ktorom sme boli pred mesiacom.
* „Vrátil sa!“ vytočila som jeho číslo v momente, ako som sa odvážila narovnať skrčenú chrbticu.
„To sa mi nezdá...“ zádumčivo zahundral. Mal pravdu. Nezdalo sa to ani mne.
„Mali by sme počkať. Možno je chorá a stará sa o ňu..“ snažila som sa o hlúpe vysvetlenia, ktoré by ho upokojili. Zreteľne som počula jeho nervózny dych.
„To je kravina. Pokiaľ viem, nikdy nebola z jeho prítomnosti dvakrát nadšená...“
„Je ale sama...“
„Nie je..“ prerušil ma.
„Vieš, ako som to myslela!“ povzdychla som si nad mužskou vecnosťou. Dvojzmysly ich mozog zaznamenával len ak mali sexuálny charakter.
„Stále nedvíha… choď tam..“
„Skúsim počkať aspoň hodinu.. možno jej len niečo priniesol a nemá náladu dvíhať telefón...“
„A čo ak nie?!“
„A možno sa mu to podarilo...“
.. stíchla som a on stíchol tiež. Povedala som mu to. Asi po mesiaci, ako sa naše životy natrvalo preplietli a náš cieľ sa zmenil na spoločný. On chcel chrániť, ja sa pomstiť, ale neuniklo mi, že Rolo mal takisto cieľ. Bol jednoduchý, ale o to odporný. Porušoval kódexy správania, priateľstva, férového jednania, o aké nemal on a jemu podobní ani páru.
Keď som bola nútená pokračovať s ním v jednej spolupráci, postupom času som sa mu zarezávala pod kožu ako kravata, ktorú si viazal a neraz by som ho na nej obesila. Často som sa s Rolom hádala. Kým ja som to myslela vážne, on si užíval fakt, že ma mohol vytočiť do nepríčetnosti. Tentoraz mi však povedal aj viac, akoby sám chcel. Napríklad niekoľko mesiacov dozadu.
„Nájdi si niekoho, si neznesiteľný!“ frkla som mu raz do tváre, keď ma karhal za správanie k Patrikovi.
„Dohoda bola zviesť ho, nie to vešať Lucii na nos..!“ odsekol a prikázal mi zatvoriť dvere na hotelovej izbe.
„Nejde to! Je z nej hotový, tak čo som mala robiť?!“ rozhodila som rukami a zapálila si. Tušila som, že za tým neboli len peniaze a skompromitovanie Patrikovho dobrého mena. Okrem volavky chcel aj niečo viac. Omnoho viac.
„Nechcem aby sa trápila a ani aby on cúvol.. Musí sa to dotiahnuť dokonca!“ prikázal s vystretým ukazovákom a prešiel okolo mňa so zamračenou tvárou.
„A ako to mám urobiť?“
„Zveď ho. Nalej ho chlastom, zveď ho...“
„To sa ti ľahko povie..“
„Ak bude treba, roztiahneš nohy a chlapec sa chytí..“ zasmial sa a pripálil si.
„O sebe nebola žiadna dohoda!“ postavila som sa na vlastnú obranu. V tom čase som obmedzovala užívanie drog na maximum a tak sa zdravý rozum pomaly vracal z prdĺženej dovolenky.
„Pravidlá určujem ja, Linda, a tvojmu otcovi by sa nepáčilo, keby som zastavil jeho biznis len preto, lebo vystrkuješ rožky..“ uškrnul sa a keby som mohla, v momente ho odstrelím.
„Fajn… a ak sa to nepodarí?“
„Tak vymyslím niečo iné..“ poškrabal sa na brade a vyfúkol dym do vyluxovanej miestnosti. Ešte to tu bolo cítiť po dezinfekčných prostriedkoch a jeho vtieravej vône.
„Zaujíma ma však jedna vec...“ prerušila som ticho.
„No..“ kývol neochotne hlavou.
„Prečo si ju nezbalíš sám?“
„Zbaliť?“ zasmial sa.
„Pre niečo to predsa robíš. Je mi jasné, že ju chceš..“
„Na to, že si len štetka a špinavá feťáčka ti to páli!“ zasmial sa a uznanlivo sa poklonil. Dlane som zaťala v päsť, no vedela som, že nemôžem.
„Tak…?!“ naliehala som.
„Lucia je iná liga ako ty a iné ženy. Je inteligentná, pekná a milá. Vidí ľudí presne takých, ako by sa oni chceli vidieť a on si ju nezaslúži…“
„Veď s ním má dieťa.. prečo to chceš rozbiť?“
„A? Aj ty máš decko a nie si sním!“ zasmial sa.
V tom som sa prudko odpichla z postele a vykročila k nemu. Rovnako sa postavil a skôr, ako som ho zasiahla pulzujúcimi rukami ma schytil pod krk a pritlačil naň až tak, že sa mi podlomili kolená.
„Prestaň vyskakovať, lebo toho svojho parchanta nikdy neuvidíš! Ja viem čo robíš a ty si tu od toho, aby si počúvala M O J E príkazy!“ vrčal mi do ucha, kým som chrčala po vzduchu. Prsty som zarývala pod jeho stisk, aby som ho aspoň trochu uvoľnila, no keď videl červeň stúpajúcu v mojej tvári, sotil ma na zem.
Rozkašľala som sa na celú miestnosť a sliny mi dopadali na snehobiely koberec. Periférne som videla ako sa posadil na kožený gauč a opäť si zapálil.
„Aby si nepovedala, že som sviňa, dám ti odpoveď na tvoju otázku. Áno, Luciu milujem, no nedelím sa. Buď bude moja...“
„alebo nikoho...“ ***
(Lucia) Rozlepila som uslzené oči. Pod rozmáčanými mihalnicami sa mi postupne vynáral obraz. Vrátil sa. Vykročil ku mne, pohladil ma po vlasoch a pomalými pohybmi mi sňal tmavú pásku z pier. Chvíľu čakal. Novú kotúč mal položený na nočnom stolíku. Už som však nedokázala kričať a tak som pustila hlavu do vankúšu a nemo zízala pred seba.
„Tvoja matka niekoľkokrát volala. Volala aj mne...“ prihovoril sa, no nereagovala som. Po tom svinstve, ktorým ma omámil, som sa zobudila úplne sama. Len ja, štyri múry a bezmocnosť. Nevedomosť, či skutočne bol Patrik tam, kde Rolo hovoril, alebo mu niečo urobil.
„Zavoláš jej, že prídeme...“ prekvapil ma. Nadvihla som k nemu hlavu. Akurát si z vačku nohavíc vyťahoval kľúče. Podišiel k mojej nechápavej tvári a nahol sa k rukám.
„Odomknem ťa, ale ak zaútočíš, zabijem ťa...“ zašepkal mi do tváre a čakal na moje prikývnutie.
Jeden zámok. Druhý. Ruky mi padli do perín, akoby ani neboli moje. Po chvíli precitnutia som si ich pritisla k telu a dlaňami si zakryla oči. Plakala som ako malé decko, no nereagoval. Sadol si na kraj postele a čakal, kým som sa neutíšila.
„Tu máš svoj mobil a zavolaj jej.“
„O čo ti ide..“ predrali sa mi slová cez stiahnuté hrdlo.
„O nič..“
„Tak prečo si ma nezabil..?“
„Prečo by som ťa mal zabíjať?“ zasmial sa.
„Držíš ma tu proti mojej vôli. Vzal si preč moje dieťa… prečo..“
Baby, mám zápal močového mechúra. V pondelok mi na pohotovosti predpísali antibiotiká Amoxicillin/Clavulanic Acid Mylan a urologický čaj. Dokúpila som si aj Iroval ale k veci. Lieky beriem pravidelne aj čaj pijem ale stále cítim pálenie pri močení. Čo viac si dať? Inak tým že je strašne teplo mam pocit že viac čaju vypitím ako vymočím.
Naše susedky zo sklo-porcelánu nás dnes ráno obdarili čerstou mätou....tak sme k tomu pridali jeden citrón a čerstvý zázvor...a nech sa páči, osviežujúci nápoj pripravený. Ako sa zvyknete osviežovať a občerstvovať vy? Nezabúdate na správny pitný režim? Čo vás dokáže chutne občerstviť?
Vzhľadom na skutočnosť, že som maminou polročného chlapčeka a je pre mňa dôležité, aby sa s knihami zoznamoval čím skôr, rozhodla som sa začať písať recenzie aj o kvalitných leporelách. Prvý takýto článok je venovaný leporelu s názvom Baby´s very first touchy-feely book.
Toto leporelo vydalo slávne anglické vydavateľstvo Usborne Publishing, ktoré už vydalo množstvo krásnych, pútavých a u detí populárnych kníh. Ilustrovala ho Stella Baggott.
Leporelo je určené pre 3-6 mesačné bábätká. Zaujme chlapcov i dievčatá.
Formát & materiál leporela
Má malý formát a preto je úplne ideálne pre malé detské ručičky. Je vyrobené z kartónu, takže ho bábätko nemôže poškodiť (napríklad odtrhnutím či natrhnutím strán) a keďže strany sú pomerne hrubé, môže bábätko už skúšať otáčať strany. Hrubé strany a zaoblené rohy zabezpečia, že sa pri manipulácii s knihou nezraní.
Textová zložka leporela
Obsahuje málo textu, ale to je vzhľadom na vekové určenie úplne logické a správne. Text je vo forme slovných spojení v angličtine, konkrétne sa vždy jedná o spojenie prídavného a podstatného mena, napríklad huňatý tučniak, mäkké topánky, nadýchaný oblak, ružový motýľ atď. Slovné spojenia predstavujú označenie ilustrácií, ktoré tvoria dominantnú zložku leporela.
Vizuálna zložka leporela
Kľúčovú úlohu v prípade kníh pre najmenších čitateľov zohrávajú ilustrácie. Dieťa aj prostredníctvom nich spoznáva svet. Preto by mali byť čo najvýstižnejšie, či už z hľadiska reálneho zobrazenia znázornených objektov alebo z hľadiska farebnosti. Farby sú dôležitejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ružový slon síce môže byť roztomilý, ale dieťa potrebuje vidieť reálne nakresleného slona, pretože ešte nevie rozlišovať, čo je vymyslené a čo skutočné. Recenzované leporelo obsahuje veľmi jednoduché ilustrácie, ktoré sú detailnosťou prevedenia primerané pre 3 až 6 mesačné bábätká a objekty znázorňujú reálne. Neobsahuje veľa farieb a obrázky sú v kontraste s pozadím. Uvedené skutočnosti sú pozitíva, pretože leporelá pre najmenších čitateľov by nemali hýriť farbami a obrázky by mali kontrastovať s pozadím. Tiež sa odporúča, aby na každej strane bol iba jeden obrázok, lebo dieťa v tomto veku sa ešte nevie sústrediť na dva a viac objektov naraz. Aj toto kritérium leporelo spĺňa.
V ilustráciách sa nachádzajú tzv. touch and feel plochy - sú to dotykové plochy vyrobené z rôznych materiálov, napríklad z gumy, papiera, látky, umelej srsti, ktoré dotvárajú dané ilustrácie. Dieťa sa ich dotýka a cíti rôzne druhy povrchu - jemný, mäkký, hrboľatý, hebký, hladký atď.
Prínos leporela
Umožňuje vnímanie elementárnej slovnej zásoby prostredníctvom opakovania použitých slovných spojení opisujúcich obrázky. Prostredníctvom dotýkania sa rôznych dotykových plôch a otáčania strán sa rozvíja jemná motorika.
Čo môžeme s leporelom robiť?
Odporúčam v tejto vývojovej etape robiť dieťaťu pri "čítaní" knihy spoločnosť a tiež sa aktívne zapájať. Rodič môže s dieťaťom v leporele listovať, ukazovať mu obrázky, rozprávať mu, čo je na nich znázornené, prípadne ak už vie dieťa rozprávať, môže sa ho rodič pýtať, čo na obrázkoch vidí alebo čo cíti pri dotyku touch and feel plôch...
Ak vás zaujíma, ako sa páčilo toto leporelo môjmu synovi Danielkovi, ale aj ďalšie zaujímavé informácie, prečítajte si zvyšok článku - http://knihovnickinsvet.blogspot.sk/2017/06/babys-very-first-touchy-feely-book.html
#detskeknihy #blogujem
43- Spútaná pravdou
*
*
*
„Vrátil sa!“ vytočila som jeho číslo v momente, ako som sa odvážila narovnať skrčenú chrbticu.
„To sa mi nezdá...“ zádumčivo zahundral. Mal pravdu. Nezdalo sa to ani mne.
„Mali by sme počkať. Možno je chorá a stará sa o ňu..“ snažila som sa o hlúpe vysvetlenia, ktoré by ho upokojili. Zreteľne som počula jeho nervózny dych.
„To je kravina. Pokiaľ viem, nikdy nebola z jeho prítomnosti dvakrát nadšená...“
„Je ale sama...“
„Nie je..“ prerušil ma.
„Vieš, ako som to myslela!“ povzdychla som si nad mužskou vecnosťou. Dvojzmysly ich mozog zaznamenával len ak mali sexuálny charakter.
„Stále nedvíha… choď tam..“
„Skúsim počkať aspoň hodinu.. možno jej len niečo priniesol a nemá náladu dvíhať telefón...“
„A čo ak nie?!“
„A možno sa mu to podarilo...“
.. stíchla som a on stíchol tiež. Povedala som mu to. Asi po mesiaci, ako sa naše životy natrvalo preplietli a náš cieľ sa zmenil na spoločný. On chcel chrániť, ja sa pomstiť, ale neuniklo mi, že Rolo mal takisto cieľ. Bol jednoduchý, ale o to odporný. Porušoval kódexy správania, priateľstva, férového jednania, o aké nemal on a jemu podobní ani páru.
Keď som bola nútená pokračovať s ním v jednej spolupráci, postupom času som sa mu zarezávala pod kožu ako kravata, ktorú si viazal a neraz by som ho na nej obesila.
Často som sa s Rolom hádala. Kým ja som to myslela vážne, on si užíval fakt, že ma mohol vytočiť do nepríčetnosti. Tentoraz mi však povedal aj viac, akoby sám chcel. Napríklad niekoľko mesiacov dozadu.
„Nájdi si niekoho, si neznesiteľný!“ frkla som mu raz do tváre, keď ma karhal za správanie k Patrikovi.
„Dohoda bola zviesť ho, nie to vešať Lucii na nos..!“ odsekol a prikázal mi zatvoriť dvere na hotelovej izbe.
„Nejde to! Je z nej hotový, tak čo som mala robiť?!“ rozhodila som rukami a zapálila si. Tušila som, že za tým neboli len peniaze a skompromitovanie Patrikovho dobrého mena. Okrem volavky chcel aj niečo viac. Omnoho viac.
„Nechcem aby sa trápila a ani aby on cúvol.. Musí sa to dotiahnuť dokonca!“ prikázal s vystretým ukazovákom a prešiel okolo mňa so zamračenou tvárou.
„A ako to mám urobiť?“
„Zveď ho. Nalej ho chlastom, zveď ho...“
„To sa ti ľahko povie..“
„Ak bude treba, roztiahneš nohy a chlapec sa chytí..“ zasmial sa a pripálil si.
„O sebe nebola žiadna dohoda!“ postavila som sa na vlastnú obranu. V tom čase som obmedzovala užívanie drog na maximum a tak sa zdravý rozum pomaly vracal z prdĺženej dovolenky.
„Pravidlá určujem ja, Linda, a tvojmu otcovi by sa nepáčilo, keby som zastavil jeho biznis len preto, lebo vystrkuješ rožky..“ uškrnul sa a keby som mohla, v momente ho odstrelím.
„Fajn… a ak sa to nepodarí?“
„Tak vymyslím niečo iné..“ poškrabal sa na brade a vyfúkol dym do vyluxovanej miestnosti. Ešte to tu bolo cítiť po dezinfekčných prostriedkoch a jeho vtieravej vône.
„Zaujíma ma však jedna vec...“ prerušila som ticho.
„No..“ kývol neochotne hlavou.
„Prečo si ju nezbalíš sám?“
„Zbaliť?“ zasmial sa.
„Pre niečo to predsa robíš. Je mi jasné, že ju chceš..“
„Na to, že si len štetka a špinavá feťáčka ti to páli!“ zasmial sa a uznanlivo sa poklonil. Dlane som zaťala v päsť, no vedela som, že nemôžem.
„Tak…?!“ naliehala som.
„Lucia je iná liga ako ty a iné ženy. Je inteligentná, pekná a milá. Vidí ľudí presne takých, ako by sa oni chceli vidieť a on si ju nezaslúži…“
„Veď s ním má dieťa.. prečo to chceš rozbiť?“
„A? Aj ty máš decko a nie si sním!“ zasmial sa.
V tom som sa prudko odpichla z postele a vykročila k nemu. Rovnako sa postavil a skôr, ako som ho zasiahla pulzujúcimi rukami ma schytil pod krk a pritlačil naň až tak, že sa mi podlomili kolená.
„Prestaň vyskakovať, lebo toho svojho parchanta nikdy neuvidíš! Ja viem čo robíš a ty si tu od toho, aby si počúvala M O J E príkazy!“ vrčal mi do ucha, kým som chrčala po vzduchu. Prsty som zarývala pod jeho stisk, aby som ho aspoň trochu uvoľnila, no keď videl červeň stúpajúcu v mojej tvári, sotil ma na zem.
Rozkašľala som sa na celú miestnosť a sliny mi dopadali na snehobiely koberec. Periférne som videla ako sa posadil na kožený gauč a opäť si zapálil.
„Aby si nepovedala, že som sviňa, dám ti odpoveď na tvoju otázku. Áno, Luciu milujem, no nedelím sa. Buď bude moja...“
„alebo nikoho...“
***
(Lucia)
Rozlepila som uslzené oči. Pod rozmáčanými mihalnicami sa mi postupne vynáral obraz. Vrátil sa. Vykročil ku mne, pohladil ma po vlasoch a pomalými pohybmi mi sňal tmavú pásku z pier. Chvíľu čakal. Novú kotúč mal položený na nočnom stolíku. Už som však nedokázala kričať a tak som pustila hlavu do vankúšu a nemo zízala pred seba.
„Tvoja matka niekoľkokrát volala. Volala aj mne...“ prihovoril sa, no nereagovala som. Po tom svinstve, ktorým ma omámil, som sa zobudila úplne sama. Len ja, štyri múry a bezmocnosť. Nevedomosť, či skutočne bol Patrik tam, kde Rolo hovoril, alebo mu niečo urobil.
„Zavoláš jej, že prídeme...“ prekvapil ma. Nadvihla som k nemu hlavu. Akurát si z vačku nohavíc vyťahoval kľúče. Podišiel k mojej nechápavej tvári a nahol sa k rukám.
„Odomknem ťa, ale ak zaútočíš, zabijem ťa...“ zašepkal mi do tváre a čakal na moje prikývnutie.
Jeden zámok. Druhý. Ruky mi padli do perín, akoby ani neboli moje. Po chvíli precitnutia som si ich pritisla k telu a dlaňami si zakryla oči. Plakala som ako malé decko, no nereagoval. Sadol si na kraj postele a čakal, kým som sa neutíšila.
„Tu máš svoj mobil a zavolaj jej.“
„O čo ti ide..“ predrali sa mi slová cez stiahnuté hrdlo.
„O nič..“
„Tak prečo si ma nezabil..?“
„Prečo by som ťa mal zabíjať?“ zasmial sa.
„Držíš ma tu proti mojej vôli. Vzal si preč moje dieťa… prečo..“
„Lebo po dobrom to nešlo, Lucka..“
„Čo nešlo?“
„Náš spoločný život.“