Prosím vás, z ktorej konkrétnej stránky ste objednávali detskú posteľ???. Veľkosť 200x90 . Pozrela som ich veľa, ale aj veľa stránok má zle hodnotenia čo sa týka nedodania tovaru a podobne... Už sa v tom začínam strácať...ďakujem..
Prosim vas ako sa dostanem zo stanice KE do Optimy a naspat? Myslim elektricku, autobus (priamo prosim) aj ako a kde kupil listky (som z dediny slight_smile: dakujem
Vo štvrtok (29.11.2018) poobede bola v kaviarni Lab pri bratislavskej Starej tržnici pokrstená nová kniha Prvé príkrmy. Bol som tam, aby som si ku nej "pričuchol" a prehodil pár slov s jej spoluautorkou Anettou Vaculíkovou. A spravil som dobre.
Nielenže sme s Anetkou natočili krátke video, no podarilo sa mi pre vás získať až päť novučičkých kníh. Ak chceš mať jednu z nich do Vianoc doma, napíš do komentárov pod tento článok prečo (ako býva u mňa zvykom). Najlepšie, ak tak urobíš do nedele, 16.12.12018. Päť z vás náhodne vyberieme.
Mam muza, ktory mi umyl okna na celom 4-izbovom byte, ktory upratuje, perie, zehli, ...a ja sa len prizeram...a ja len dakujem za neho a zaroven dufam a modlim sa aby dalsi rok bol o cosi lepsi a ja som toto vsetko dokazala robit sama...tento rok je cely daky na prd...je to naozaj tak:e ZDRAVIE je naozaj najdolezitejsie (aj ked viem ze su ludia co su na tom tisicnasobne horsie..)..
Dnes som mala nemilý zážitok - stretnutie v rakúskom Lidli. Nebola som ticho a nerozprávala som po nemecky. Všimol si ma miestny občan a pravdepodobne v ňom vybublala jeho frustrácia. Vyrozprával sa. Samozrejme v jeho rodnej reči. Rozumela som slová, tak som si ich pospájala. Slováci, nakupovať, čakať, dlho. Niečo teda v kontexte, že (aj) kvôli mne musí stáť dlho v rade, lebo mu chodím okupovať jeho obchod. Popravde? Nechodíme do Rakúska na nákupy. Stavili sme sa cestou z vianočných trhov. Áno, aj tie boli jeho - rakúske. Chvíľu som sa cítila veľmi nepríjemne. Pre to, že sa na mňa tak uprene pozeral, keď vykričal, čomu som rozumela na 50 percent. Pre to, že som rozmýšľala, či sa takto cítia imigranti, ľudia inej farby pleti alebo ktokoľvek, kto nezapadá do predstáv "tých druhých".
Som taký strachopud. Bol s nami Teo. Bála som sa, že si nás ten chlapík odchytí, keď zaplatíme a bude pokračovať fyzicky. Neviem ako mi to vôbec napadlo, Michal sa tomu smial, že kde na také myšlienky chodím. Popravde som asi celú cestu domov sledovala autá v spätnom zrkadle, či nás neprenasleduje. Možno som fakt bojko. Možno sa ma ten dotyčný dotkol niekde hlboko v mojom vnútri. Pre neho to bol asi len jednorázový výstup, keď vypustil pár slov, ktoré mu ležali v žalúdku. Pre mňa to bola facka. Facka reality, prebratia sa zo sna. Do života, v ktorom nežijú len tolerantní ľudia.
Vo štvrtok (29.11.2018) poobede bola v kaviarni Lab pri bratislavskej Starej tržnici pokrstená nová kniha Prvé príkrmy. Bol som tam, aby som si ku nej "pričuchol" a prehodil pár slov s jej spoluautorkou Anettou Vaculíkovou. A spravil som dobre.
Nielenže sme s Anetkou natočili krátke video, no podarilo sa mi pre vás získať až päť novučičkých kníh. Ak chceš mať jednu z nich do Vianoc doma, napíš do komentárov pod tento článok prečo (ako býva u mňa zvykom). Najlepšie, ak tak urobíš do nedele, 16.12.12018. Päť z vás náhodne vyberieme.
Príjemné prikrmovanie!
Anettka a Ľuboš.
Dnes som mala nemilý zážitok - stretnutie v rakúskom Lidli. Nebola som ticho a nerozprávala som po nemecky. Všimol si ma miestny občan a pravdepodobne v ňom vybublala jeho frustrácia. Vyrozprával sa. Samozrejme v jeho rodnej reči. Rozumela som slová, tak som si ich pospájala. Slováci, nakupovať, čakať, dlho. Niečo teda v kontexte, že (aj) kvôli mne musí stáť dlho v rade, lebo mu chodím okupovať jeho obchod. Popravde? Nechodíme do Rakúska na nákupy. Stavili sme sa cestou z vianočných trhov. Áno, aj tie boli jeho - rakúske. Chvíľu som sa cítila veľmi nepríjemne. Pre to, že sa na mňa tak uprene pozeral, keď vykričal, čomu som rozumela na 50 percent. Pre to, že som rozmýšľala, či sa takto cítia imigranti, ľudia inej farby pleti alebo ktokoľvek, kto nezapadá do predstáv "tých druhých".
Som taký strachopud. Bol s nami Teo. Bála som sa, že si nás ten chlapík odchytí, keď zaplatíme a bude pokračovať fyzicky. Neviem ako mi to vôbec napadlo, Michal sa tomu smial, že kde na také myšlienky chodím. Popravde som asi celú cestu domov sledovala autá v spätnom zrkadle, či nás neprenasleduje. Možno som fakt bojko. Možno sa ma ten dotyčný dotkol niekde hlboko v mojom vnútri. Pre neho to bol asi len jednorázový výstup, keď vypustil pár slov, ktoré mu ležali v žalúdku. Pre mňa to bola facka. Facka reality, prebratia sa zo sna. Do života, v ktorom nežijú len tolerantní ľudia.