Svokra mi poslala domácu šunku. Odkázala, že variť ju mam aj v tej fólií.. Ešte som tak nerobila. To ozaj môžem? Robíte tak niektorá? Môžem k tomu pridať aj kúpenú šunku bez fólie?
Dievčatá, idem si k vám po radu. Čakáme druhé bábätko Ale to sa má narodiť až v polke decembra. S dcérkou som na RD do polovice júla. Som zamestnaná, čiže po RD ma tam očakávajú. Problém je v tom, že momentálne žijeme v Nemecku. Nechcem sa vrátiť do práce, ale chcem byť pri mužovi Viem, že na MD sa chodí 6-8 tyzdnov pred termínom a mám ešte asi 19 dní nevycerpanej dovolenky. Výpoveď dávať nechcem, lebo nevieme, ako dlho v Nemecku budeme a možno sa vrátime. Rozmýšľala som nad PN. Ale neviem, či môžem uviesť na nej adresu zdržiavania sa počas PN, tú v Nemecku. V DE sme všetci prihlásení a mám aj zdravotné kartičky z oboch krajín. Alebo je tu ešte iná možnosť, ktorá by existovala? A z čoho mi vlastne teraz budú počítať materskú? Ďakujem.
Komu sa nechce vypekat, tak mám tip na koláčik 1bal medové pláty, 400/500g kyslá smotana, 200/250ml šľahačková smotana, 1bal vanilkový cukor, práškový cukor podľa chuti a 5 banánov cca, kúsok čokolády na posyp ️ Banány na kolieska nakrájame, šľahačky spolu s cukrom vymiešame na krém (môžete dat aj stužovač šľahačky). Vrstvime - medový plát, krém, banány až kým minieme suroviny, zvyšok krému dáme na boky a vrch a posypeme nastruhanou čokoládou ️ v chladničke stuhne a je to
Poznáte "Bulbem záchranáře a vulvou porodní asistentky"??? Ak nie, musíte to napraviť! Je to stránka na Facebooku (ale k článkom sa dostanete aj cez link nižšie), kde skúsený záchranár Vít Samek a jeho sestra, pôrodná asistentka Alžběta Samková píšu také články o záchrane života, pôrode, šestonedelí, prvej pomoci, že všetky internetové poradne (sorry koník) sa môžu schovať neviete si predstaviť, že by vás rozveselil (ale hlavne veľmi konkrétne poučil) článok o prvej pomoci pri mŕtvici? Detských úrazoch? Tak čítajte, ja toho chlapa zbožňujem https://www.heroine.cz/svet/722-zdravim-z-nocni...
Trápi ma že neviem nič o sestre. Píšem si ráno so švagrom, ani on nič nevie , len toľko že ju mali v noci operovať. Že za ňou nesmie ísť, a že má čakať. Behom 2 týždňov sa ocitám aj na tej druhej strane pacienta, keď čakám ako dopadne jeho operácia. Je to náročné, bojím sa, ale nič iné nám neostáva, len čakať...
O 11.30 mám návštevu u obvodnej lekárky. Vyrážame skôr, ale samozrejme v Bratislave sú kolóny (zrazil sa autobus s trolejbusom), ešte že sme išli skôr. V ambulancii som skôr, prvá. Obvodná mi hovorí, že dávky detralexu treba zvýšiť, kvôli lepšej priechodnosti ciev, aby mi to skôr zabralo a netrápila ma zlatá žila. V tom lepšom prípade sa to zahojí, v tom horšom prípade sa to bude riešiť chirurgicky. Úžasné. Ale ja to chcem vyriešiť bez chirurgie! Urobím preto všetko, aby som nemusela ísť pod nôž a dúfam, že sa mi to podarí.
Poobede sa mi konečne ozve švagor, že sestra sa prebrala po operácii, vzali jej vaječník mala tam cysty, ktoré jej praskli a krvácala do brušnej dutiny. Operovali ju laparoskopicky. Urobila aj pár krokov, ale má bolesti, musí odpočívať. Necháme ju pozdravovať a teším sa, že je jej už lepšie.
Mne príde dlho očakávaná návšteva Katka. Moja kamarátka z februárovej operácie. Úžasná baba, slniečko, úsmev, poklad, proste najsamlepšia kamoška, ktorú teraz mám. Rozprávala nám zážitky, smiala sa, prišla na motorke, urobila mi takú radosť, že človek zabudol na bolesti, vynadala mi, že sa opúšťam, že treba zdvihnúť hlavu, že si treba aj v tom zlom nájsť niečo dobré, niečo pozitívne. Dávno som sa tak super necítila. Je pre mňa slniečko na nebi. Som rada, že je moja priateľka.
Večer ubehol rýchlo a už musela ísť. Rozlúčili sme sa a sľúbili, že sa stretneme znova. Zarevala motorka a už jej nebolo. Zostala iba vôňa benzínu.
Ozvala sa mi aj sestra, napísala mi, čo jej operovali, ako sa cíti, a že chce ísť domov. Zlatá moja, včera ju operovali a dnes chce ísť domov. Myslím, že si ju tam nechajú ešte 2 dni.
Večer som unavená, dávam si detralex, čaj na upokojenie, sprchu a idem spať. začínam sa tuším vracať do normálneho života
18.04.2019 - štvrtok
Krásne ránko.
Bolesti sú minimálne, teším sa.
Trápi ma že neviem nič o sestre. Píšem si ráno so švagrom, ani on nič nevie , len toľko že ju mali v noci operovať. Že za ňou nesmie ísť, a že má čakať. Behom 2 týždňov sa ocitám aj na tej druhej strane pacienta, keď čakám ako dopadne jeho operácia. Je to náročné, bojím sa, ale nič iné nám neostáva, len čakať...
O 11.30 mám návštevu u obvodnej lekárky. Vyrážame skôr, ale samozrejme v Bratislave sú kolóny (zrazil sa autobus s trolejbusom), ešte že sme išli skôr. V ambulancii som skôr, prvá. Obvodná mi hovorí, že dávky detralexu treba zvýšiť, kvôli lepšej priechodnosti ciev, aby mi to skôr zabralo a netrápila ma zlatá žila. V tom lepšom prípade sa to zahojí, v tom horšom prípade sa to bude riešiť chirurgicky. Úžasné. Ale ja to chcem vyriešiť bez chirurgie! Urobím preto všetko, aby som nemusela ísť pod nôž a dúfam, že sa mi to podarí.
Poobede sa mi konečne ozve švagor, že sestra sa prebrala po operácii, vzali jej vaječník mala tam cysty, ktoré jej praskli a krvácala do brušnej dutiny. Operovali ju laparoskopicky. Urobila aj pár krokov, ale má bolesti, musí odpočívať. Necháme ju pozdravovať a teším sa, že je jej už lepšie.
Mne príde dlho očakávaná návšteva Katka. Moja kamarátka z februárovej operácie. Úžasná baba, slniečko, úsmev, poklad, proste najsamlepšia kamoška, ktorú teraz mám. Rozprávala nám zážitky, smiala sa, prišla na motorke, urobila mi takú radosť, že človek zabudol na bolesti, vynadala mi, že sa opúšťam, že treba zdvihnúť hlavu, že si treba aj v tom zlom nájsť niečo dobré, niečo pozitívne. Dávno som sa tak super necítila. Je pre mňa slniečko na nebi. Som rada, že je moja priateľka.
Večer ubehol rýchlo a už musela ísť. Rozlúčili sme sa a sľúbili, že sa stretneme znova. Zarevala motorka a už jej nebolo. Zostala iba vôňa benzínu.
Ozvala sa mi aj sestra, napísala mi, čo jej operovali, ako sa cíti, a že chce ísť domov. Zlatá moja, včera ju operovali a dnes chce ísť domov. Myslím, že si ju tam nechajú ešte 2 dni.
Večer som unavená, dávam si detralex, čaj na upokojenie, sprchu a idem spať.
začínam sa tuším vracať do normálneho života 