veľmi krásne , Dojemný list matky dcére.............
Aj matka je len človek. Má svoje nedokonalosti, ktoré zväčša pochopíme až keď budeme starší. Je to tak, že niektoré veci vieme odpustiť rodičom, až kým sa nimi staneme. Tento list je obsahom, ktorý sa dotýka všetkých. Možno, keď si ho dočítate až do konca, tak sa vám mnohé súvislostí života popretkávajú do lásky a nie do výčitiek...

Moja drahá,

Každým dňom pozorujem, že starnem. Prosím ťa preto, aby si mala som nou trpezlivosť a snaž sa pochopiť, čím si teraz prechádzam .

Ak mi niečo musíš stále dokola opakovať, prosím nehovor mi "to isté som ti hovorila pred minútou" a spomeň si na časy, keď si bola malá a ja som ti musela večer čo večer rozprávať stále ten istý príbeh, kým si nezaspala. Niekedy sa stane, že sa nechcem vykúpať, neuvádzaj ma prosím do rozpakov a nehnevaj sa na mňa. Pamätám si, ako som ťa musela ako malú naháňať, keď som sa ťa snažila osprchovať a ty si sa vyhovárala, ako si len mohla.
Keď vidíš, ako nerozumiem novým veciam, daj mi prosím čas a nepozeraj sa na mňa pohŕdavo. Spomeň si, ako som ťa trpezlivo učila každú vec, či už to bolo obliekanie, česanie alebo to, ako pekne jesť. Ak občas strácam trochu pojem o tom, o čom hovoríme, daj mi prosím čas si spomenúť a zorientovať sa. Nebuď nervózna, netrpezlivá a arogantná, aj pre mňa je to ťažké, keď si nemôžem spomenúť. V tej chvíli viem len to, že chcem byť s tebou a že si pre mňa tou najdôležitejšou.
A keď mi moje staré unavené nohy nedovolia pohybovať sa tak rýchlo, ako predtým, podaj mi prosím ruku tak, ako ja som ti podávala svoju, keď si sa prvýkrát snažila chodiť. Prídu dni, kedy som smutná zo staroby, prosím pochop ma, vezmi ma za ruku a buď so mnou do konca života. Milujem čas, ktorý som s tebou strávila a ďakujem za neho Vždy som tu bola pre teba a chcem len povedať, milujem ťa moja milovaná dcéra.
Pre ženu ,sk