Z denníka jednej mamy. Dvoch krpcov.

Som matka. Možno aj ty si. A možno nie. No ja som ňou už 20 mesiacov, z toho 5 mesiacov som 2násobná. Údel ženy stať sa mamou krpcov je krasny. A občas brutalne ťažký, že sama rozmýšľaš, či ti toto bolo treba. Ale potom zaspia, zas sú z tých krpcov anjelikovia a ty za nich opäť raz poďakuješ, prípadne si pozeráš ich fotky a videá a s láskou v očiach na nich pozeráš. Niekedy sa nám s mužom stane, keď sme takí zahladení do ich fotiek a videí, že sa spamätáme so slovami, jeemine, veď konečne spia, dajme vínko, relaxujme!  Ha, že sa to stalo aj vám?

            Celý deň je jeden veľký kolotoč. Vstaneš- väčšinou lebo ťa zobudia, rýchlo raňajky pre staršieho, muža, hráme sa, ideme von, medzitým uspávam nášho 5mesačného ( v nosiči kým sa hrám so starším), desiata, zase pár hračiek rozťaháme po obývačke, obed, a ide sa spať. Niekedy sa podarí, že idú obaja naraz. Väčšinou nie. Nevadí, veď mama má energie dosť.

            20 mesačný zázrak nám spáva za celý deň asi tak hodinku. Ukladáme ho o tej 12tej. Mladší, jeho režim je taký kadejaký, ale obvykle spí trikrát po 30 min. Keď vstane o 7:00, potom spí asi o 9:30, 12:30, 15:00 asi tak nejako to vychádza. +- 30 min. keďže žiadne dieťa sa nedá nalinajkovať, hoci by mnohí z nás chceli, tak sa prispôsobujeme každému dňu zvlášť.

            Kolotoč teda pokračuje, medzi to musíme variť- vďaka Bohu za Learning tower na ktorú Riško vyskočí a pomáha mi so zeleninou, prať, upratovať, a všetky tie ostatné domáce práce, ktoré by sa akože mali stíhať.

            Ehm, včera som oprášila žehličku a jej kamošku dosku po mesiaci. Celý mesiac som na ňu s láskou pozerala a hladkala som vysušenú kopu prádla s vierou, že možno zmúdrie a sama sa vyrovná. Nepomohlo.

            Poznáte ten vtip, že mama má doma Vianočný stromček počas celého roka? Ok, s istotou môžem potvrdiť, že to nie je vtip. Aj my máme. A nech sa snažím akokoľvek, vždy vždy vždy tam je!

            Byť rodičom malých plienkonosičov znamená okrem „celoročného vianočného stromčeka špinavého oblečenia“ aj plný balík okakaných plienok a to na dennej báze. Ale vraj šťastný chlap je ten, ktorý nesie smrady v ruke :D...

            Zároveň by som rada poznamenala, že byť matkou zároveň znamená aj to, že na záchode už sama nikdy nebudeš! Buď ťa z neho niekto furt volá, alebo ťahá, alebo počuješ divné zvuky z izby, v ktorej drobec určite niečo vyvádza, keďže je veeľmi veľmi ticho!

            O Zabrízganej kuchyni ani nehoovorím.

            A tiež Ďakujem všetkým soličom soli na ľad... je nádhera umývať soľ z kočíka vždy, keď ho prevetráte...

Práve na mňa kričí moje malé ( zároveň už veľké) bambulátko. Mama! MAMMA! Tak už idem 🙂.

A to som ani nestihla dopísať náš denný program. Hm. No veď to poznáš. Do večera lapáš po dychu, občas riešiš výlevy plaču, kriku atď. A potom teda vínkuješ 🙂.

Zabudla som na kávu, škoda že netečie z kohútika. Bola by som pri ňom furt.

Cmuk.