,,Grécky starovek už zväčša vykopali zo zeme, ale dnešok ho stále zasýpa prachom neónu a ruchu."

Prvýkrát som siahla po naozaj starej knihe a milo prekvapila. Občas sa oplatí prehrabnúť i staré knižnice, ku ktorým sme zväčša ľahostajní.

Najlepšie si v Černobyle ľudia pamätajú život ,,po tom všetkom" - veci bez ľudí, krajina bez ľudí. Cesta nikam, drôty vedúce nikam. A tak si občas pomyslíš, čo je to, minulosť, alebo budúcnosť?

Trefné a smutné...

A na to, aby sme si mohli príjemné zahrať golf, treba tisíce litrov vody, vody, ktorá v mnohých krajinách, kam chodievame ako turisti, nepostačuje ani pre tých, čo v nich žijú.

Nič z toho však nechceme vidieť.
Dohoda medzi producentmi a spotrebiteľmi, teda medzi cestovnými kanceláriami a nami turistami, znie jednoducho: Oni nič nepovedia. My sa nebudeme pýtať. Veď sme na dovolenke...

Kniha o drancovaním pobrežných krajín "All inclusive turistami" a vykorisťovaní domácich obyvateľov. Donúti Vás zamyslieť sa nad dovolenkou tak ako ste sa mnohé ešte nikdy nezamysleli... a keď aj áno, je v nej určite mnoho nových podnetov... mňa len hnevá, že táto a jej podobne knihy nie sú povinným čítaním v školách. Miesto toho sú deti nútené čítať často pre dnešnú spoločnosť už nezmyselné knihy...

Žienky neviete mi odporučiť nejaké knihy o problematike Severnej Kórei? Čítala som Milovaný vúdce, Útek z tábora 14 a Dievča so siedmimi menami. Ďakujem 🙂

Mám rada lietadlá, ale len s pevnou pôdou pod nohami 😇

:(