Aká je obyčajná mama?
Nemám dokonalú postavu. Moje bruško je stále voľajaké pokrčené, na nohách mám metličky, som nízka, nie úplne štíhla.
Nemám každý deň dokonalú vizáž. Občas mám aj takmer týždeň neumyté vlasy, čo maskujem ulízaným copom, čo v zime až taký "prúser" nie je, keď ich schovám ešte k tomu aj pod čapicu.
Nalíčiť sa stíham, tak naozaj "poriadne" len výnimočne. A to sa nijako zvlášť "nemachlím," len tak, veľmi nenápadne. A nalíčiť sa tak aspoň tošku (riasenka) to stíham tiež veľmi sporadicky. A pri tom si myslím, že to nie je až tak jedno ako vyzerám, lebo sa to potom občas odrazí na tom, ako sa skutočne cítim. Ale aj pre to málo sa občas ťažko hľadá čas.
Nemám dokonalú domácnosť. Momentálne bývame v prenajatom byte v pôvodnom stave. Upratané sa snažím mať aspoň v rámci možností, ktoré sú občas naozaj veľmi obmedzené a často to tu vyzerá, ako po fláme.
Predsavzala som si raz dávno, že budem piecť každý víkend kysnuté. Pečiem? Občas ani rýchlu obyčajnú bábovku. A keď už, no často ani dobre nevykysne.
Nevarím len zdravo. Skôr by som povedala tak klasicky, tradične. Občas aj vyprážanô. Občas deti majú na obed špagety s kečupom. A dokonca si pamätám na deň, keď som čakala druhú dcérku, že sme obedovali párky. Deťom dám aj sladké a občas aj len z dôvodu, nech je trošku pokoja, nech spravia čo chceme.
Nemám štýlový šatník. Nenosím najmódnejšie a čo je iba in. Často aj dve tri veci dookola. No nechce sa mi stále nové outfity vymýšľať. Mám pár kúskov bižutérie.
Nosím väčšinou len tie isté najminimalistickejšie náušnice, aké si len viete predstaviť.
Sú praktické.
V noci netlačia.
Nechce sa mi, alebo nestíham meniť.
Občas mi rupnú nervy tak, že zjapem skoro ako nepríčetná.
Nemám veľké ciele, ambície.
Netúžim po kariére.
Nestíham popri deťoch kopec iných aktivít. Niekedy ani tie základné.
Neviem si často dobre zorganizovať čas, nakopnúť sa.
Bývam občas lenivá.
Nerobím žiadne handemade výrobky, pri pohľade na ktoré poviete waaaau. Skúšam občas kadečo, ale všetko je také voľajaké, ...povedzme, že fajn. Hľadám, ale stále som nenašla, čo by som vedela tak... "poriadne?" Nie obyčajne?
Som proste obyčajná mama.
A tak veľmi by som občas chcela... variť zdravšie, vyzerať lepšie, byť lepšia, hovoriť múdrejšie, upiecť chutnejšie, stihnúť viac, rozšoférovať sa konečne... je toho veľa, to by sa vám čítať nechcelo.
Pomaly ale prichádzam na to, že kašľať na to. Toto je moja realita. Momentálna.
Príliš si zapratávam myseľ tým všetkým, čo nerobím dosť dobre, dosť výnimočne.
S čím a s kým sa vlastne porovnávam?
Kto ma tak neustále klame, že by si mala to a hento? Kto nás tak neustále klame?
Dnes sa často považuje za výnimočné to, čo je možné vložiť do tabuliek, grafov, čo je viditeľný a merateľný úspech. Byť obyčajnou mamou, doma za zavretými dverami, je svetu málo na očiach. Taká žienka domáca, čo zatiaľ nič nedokázala. Naozaj nie?
Byť aspoň na 90% prítomnou mamou, ženou v domácnosti, napĺňať každý deň tie najzákladnejšie potreby svojich najbližších (myslím tým aj manžela), tešiť sa z toho, prijať nateraz toto svoje poslanie, je tak nevýnimočné?
Nechcem sa už trápiť tým, čo by som mala viac, inak, lepšie, v akomkoľvek ohľade. Toto je teraz moja každodenná realita. "Obyčajná" žena, manželka, mama, žienka domáca.
Žiť naplno tam, kde som.
Aj v tej rutine, každodennosti, všednosti, obyčajnosti života. A to ostatné tu pre mňa možno niekde je, ale nie teraz. Možno neskôr, keď splním túto misiu. Neklásť si veľké ciele, ale žiť len možno so zámerom žiť spokojne, robiť, čo mi prináša radosť a naplnenie.
A ak vás naplní a poteší upiecť dcére tortu k narodeninám, ktorá v závere ani z 10-tich% nevyzerá ako tá, ktorú upiekla iná mamina, ktorá si tým na materskej, popri svojich dvoch ratolestiach, ktoré ešte dokonca doma vzdeláva, privyrába, je to v poriadku a rovnako výnimočné. Pozrite sa potom na tvár vášho dievčatka a musí vám byť jasné, že je podstatné v tomto momente niečo úplne iné.
Inšpirujte sa inými mamičkami, obdivujte ich, ale neporovnávajte sa s nimi.
Ich realita, okolnosti, talenty, možnosti sú iné ako tie vaše.
A nie sú ani lepšie, ani horšie. Opakujem, sú iné a jedinečné pre každú z nás.
Možno niektoré naozaj máme byť "len" obyčajné mamy.
Možno aspoň v tomto momente.
Odporúčame
@16kristina02 jak si mi to dobre zhrnula 🙂 ženiem sa za niečim a mam veľky stres a nervozitu vo vnutri a nic sa nedari... aj mne si teraz pomohla, si este raz nahlas takto v skratke povedat 🙂 inak mne v tomto trosku pomohla kniha Dost bolo dokonalych mam... sa od toho zacat pomalinky oslobodzovat a divat sa na seba, na svoju realitu inak
Naozaj velmi pekny clanok 🙂 Ja sice mama nie som, bohuzial nam nebolo dopriate mat vlastne deticky. Tiez mam tendenciu sa neustale porovnavat s inými a tyrat sa myslienkou, ze preco ja toto nemam ☹ hold, zabudli sme akosi byt vdacni za to, co mame, riesime len to co nemame...prajem pekny dnik 🙂
Ďakujem za článok, konečne sa cítim tak normálne 😀. Kedysi som všetko stíhala, čo som si naplánovala. Odkedy som mama sú moje priority iné. Kedysi som stíhala mať stále vyluxované, bola som tu pre všetkých, každému pomáhala. Teraz? Obskakujem deti, máme hračky po celom dome, čo vadí hlavne mojej svokre keď príde, ja som rada, že sa spolu hrajú a ja môžem zatiaľ navariť, oprať, pozmývať... Upraceme večer pred spaním, niekedy im to ale nechám tak a ráno pokračujú v hre. Prestali sme chodiť na ihrisko, lebo to bolo večné porovnávanie detí a riešenie mamičiek iných mamičiek, nám je dobre na ulici pred domom, alebo na záhrade, rada s deťmi maľujem, tvorím a pečiem. Na moje záľuby mi čas nezostáva, lebo odkvecnem večer s nimi. Tiež si pokričím alebo ma ide roztrhnúť, keď musím robiť rozhodcu medzi babami ( momentálne sa stále kvôli niečomu vadia ☹ ). Pribrala som veľmi, ale nemám ani silu cvičiť. Tiež sú dni kedy nevládzem vstať z postele a len sa tak vlečiem celý deň. Inokedy stíham aj nemožné. Proste sú u mňa na prvom mieste deti. Ale priznám sa, že keď sa mi podarí niečo vytvoriť dobíja mi to energiu, je to taká psychohygiena. A to neviem ako budem zvládať keď nastúpim do práce, hlavne nájsť takú kde si viem deti odviesť do školy a potom vyzdvihnúť. To bude ešte na nervy.
Len pokračuj v písaní takýchto článkov, nech vieme aj my ostatné, že sme normálne a nie sme samy.
Tak toto sa fakt dobre čítalo. Deti sú dar a poslaním je ich vychovávať. Nikto ta však vopred neupozorni co všetko "stratíš" a co získaš. Sú dni keď jedine po čom túžim je 8h spánok bez jediného zobudenia, iný zase keď túžim 8h opäť pracovať a neriešit "mamiiiiii 2999x za deň" no sú aj také ktoré ma napĺňajú a robia šťastnou že môžem existovať len pre tie 2 moje zlatíčka. Všetko sa to strieda a mixuje. Je to teraz môj život a údel byť len mamou. Príde opäť čas vrátiť sa do "reality" a do vtedy si vychutnávam to co mam teraz aj to zle aj dobre
Velmi mi pomohlo si to precitat. Myslim, ze by som mala mat clanok pri sebe a precitat si ho vzdy.
Treba si uvedomit, ze aj ked nie sme vo vsetkom dokonale, pre nase deti dokonale sme.
Som v obdobi kedy riesim co je spravne a co nie pre moje deti, ci to vobec ja robim spravne, ako nic nestiham a co vsetko chcem este stihnut.
Vytvara to zbytocnu nervozitu u mna a nasledne u deti.
Zit tu a teraz s tym co mame a co dokazeme.
Dakujem velmi dobre sa to citalo.
@16kristina02 porovnavanie odobera vela energie a zial casto z neho same pred sebou vychadzame ako tie horsie... ale to nie je pravda. prijat svoju realitu taka aka je. ale chce to cas. niekedy viac, niekedy menej. ale aj tato faza, ktoru prezivas je potrebna. sama na sebe som zistila, ze nie je dobre nic preskakovat. obcas treba prejst aj tymto, aby sme potom moli urobit dalsi krok 🙂
@cestovanie7 vdaka za komentar a drzim palce 🙂 a veru, deti su dar, nech je akokolvek...
@79marry za malinko 🙂 a presne o tom to je, urobit zcasu nacas nieco pre seba, co dobije energiu. najst si chvilku pre seba, hoci len par minut. aj ked nie vzdy sa to da. a nech je to cokolvek, kniha, handemade ci uz pre seba na policku, alebo aj take, co dokazes predat... alebo len si napustit vanu. kazda si musi najst to svoje, co jej spravi radost. vdaka za tvoje rakcie. tiez sa dobre citaju 🙂
Začni písať komentár...
Velmi mi momentálne pomohlo toto si prečítať, keďže som v obdobý že sa ženiem za niečím a mam v sebe hroznú nervozitu a stres že sa mi nič nedarý.