Obyčajná mama a jej hodnota

    "Kto, alebo čo určuje moju hodnotu?" 

    Moje kuchárske či cukrárske schopnosti? To, že som dnes vybuchla a kričala na svoje dieťa? To, že som dnes bola trpezlivou mamou? Počet pozitívnych či negatívnych komentárov k môjmu článku? Stav mojej domácnosti? Moje pracovné úspechy či neúspechy? Aká som šoférka alebo či som vôbec šoférka? Stav mojej domácnosti? Obsah môjho šatníka? Dovolenková destinácia? Školské výsledky môjho dieťaťa? To, či bývame v podnájme alebo sme sa práve presťahovali do nového domčeka? Moja známa, svokra alebo dokonca manžel?...

    Prišla som na to, že tú moju určuje jedine Boh a ja sama. Boh to robí bez obmedzení. V jeho očiach ju mám vždy a vždy privysokú. Nech sa deje čo sa deje. Neuberá mi z nej.     A sama si zasa navážim, kedy ako. Ale prichádzam pomalinky na to, že tiež nech sa deje čo sa deje, si z nej nemusím za každú cenu uberať. A že mi to ani nijako nepomáha. Naopak. Keď zlyhám a padnem, stiahne ma to ešte hlbšie a ťažko sa vstáva. Keď samej sebe prikladám malú hodnotu, či dokonca žiadnu, mením čokoľvek len ťažko. 

    Výchovne zle zareagujem na svoje dieťa a vyčítam si to... ale aj napriek tomu si v tej chvíli môžem povedať: "Som dobrá mama." Bez pádneho dôvodu zaštekám na svojho mužíčka, lebo som unavená a môžeme si stále povedať: "Som dobrá manželka." V byte samý neporiadok  a môžem si povedať: "Som dobrá žienka domáca." 

    Áno. Som dobrá mama, manželka, žienka domáca... robím to najlepšie čo môžem a viem. Ale aj zlyhávam. Zlyhávam, bývam unavená, mávam migrénu, niekedy lenivá, náladová, bez nápadu,... Jednoducho som obyčajná žena, mama, manželka, žienka domáca. 

    Keď padnem, snažím sa neutápať v pocite viny pridlho. Ten pocit je v poriadku, prirodzený a rovnako potrebný, ale nemusí ma "zožrať".  Snažím sa poučiť, otriasť sa a čím skôr si na účet svojej hodnoty pripísať čo najvyššie číslo. Zmena sa neudeje, ak si poviem, že som bezcenná, že na to nemám. To mi odvahu a silu nedodá.

    Ale ten boj zvádzam rovnako každý deň a nie vždy som jasným víťazom. 

    A ak vám Boh a viera v neho nie je blízka, každá hodnotu máme v tej svojej prapodstate. A nič pre ňu nemusíme. Len tak, že sme a akákoľvek sme. 

    Môj obľúbený  je Žalm 139. Tam svoju hodnotu nachádzam.

"Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne, všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem." Ž139, 14

    A pre tie, ktoré máte rady knižnú romantiku , môžem odporučiť  kresťanský román od Tessy Afsharovej, "Perla v piesku." Má ich viac, ale zatiaľ som čítala iba tento. Aj pri jej čítaní som si svoju hodnotu začala viac uvedomovať. 

    A k poznaniu z tohto článku, som dospela aj vďaka mojej dobrej priateľke. Vďaka Bohu za iné otvorené žienky, čo nás prijímajú a pripomínajú nám našu hodnotu. Všetkým želám aspoň jednu takú blízku, otvorenú priateľku, čo hovorí pravdu s láskou. A o priateľkách možno v inom článku...

    #obycajnamama