O tom, čo sa začalo diať po kurze intuitivneho videnia

Už nejaký čas  sa zaoberáme tematikou intuitívneho videnia detí, presnejšie povedané „videnia bez očí“ ... keď sme sa s tým stretli po prvýkrát, priznám sa, padla nám všetkým vospolok sánka.... zrazu sa celý hodnotový systém obráti naruby... ako to vlastne je? Dá sa vidieť bez očí?

... ale aby som začala pekne po poriadku...

Môj syn Borisko je akčný chlapec, možno ho už poznáte z našich videí... Občas / väčšinou/ až priakčný. Učiteľka nemá šancu. Niežeby bol sprostý, ale na vysvedčku má trojky. Je to vec jeho „aktívno-kreatívneho prístupu k životu“. Aktívne sa rozhodol neodovzdávať úlohy, nenosiť zošity, kreatívne tancovať Michaela Jacksona na matematike, škrabať do zošitov ako kocúrisko... Inak úplne normálne decko bez nejakých iných zvláštnych poznávacích znamení.

Pred pár mesiacmi sa ocitol na kurze intuitívneho videnia. Naučil sa vidieť bez očí. Spočiatku bol veľkou atrakciou. Dieťa vám pozerá telku bez očí, upratuje si stôl, kolobežkuje alebo číta so zavretými očami...  

Postupne som si však začala všímať ďalšie krásne veci, ktoré som neočakávala.

Jedno poobedie  som Borisovi pre niečo dôležité potrebovala zavolať . Boris zdvihol telefón a odpovedal mi... Zdvihol telefón a odpovedal mi !!! Otázku som ešte nepoložila!!!

Udialo sa to viackrát, tak som si to začala všímať. Boris si nejak dokázal načítať informáciu, ktorú zatiaľ nemohol prijať žiadnym zmyslovým orgánom... Aktivované centrum v mozgu na príjem mimozmyslových informácií, ktoré máme vlastne všetci, začalo pracovať... Iniciovalo sa tým, že sa naučil vidieť bez očí.

Pred pár dňami som si popri varení v duchu pospevovala... Just give me a reason od Pink mi behalo po rozume... ani tón vonku. Zrazu sa zjavil Borisko, sadol za klavír ... a zahral tú istú pieseň.

Hmmm, začína to byť kúúúl, hovorím si.

Dnes ma už ani neprekvapilo, keď mi pri pozeraní filmu povedal, čo sa stane o chvíľu... niežeby to už niekedy videl, on to proste vedel.

A to som Vám ešte nepovedala, že sa zmenilo jeho priakčné správanie. Začal byť pokojnejší, zo školy nosí jednotky, pekne píše a učiteľka žiari šťastím.

Premýšľam nad tým, akú obrovskú devízu dostal do života... Ako bude sám vedieť, kadiaľ ísť životom... akú profesnú dráhu si zvoliť ... akú partnerku pre život si nájsť... A premýšľam aj  nad tým, že to môžeme mať všetci. Všetci to centrum CIP máme v mozgu, narodili sme sa s ním, resp. boli sme s ním stvorení... ale spoločnosť a škola nás naučili používať iné centrá , hlavne tvrdú logiku a analytiku.

Ale teraz už viem, že sa dá úplne inak...

Myslíte, že mám dať zajtra Borisa do školy ???  :o)))))))))))

aj takto to napríklad vyzerá v praxi: https://www.youtube.com/watch?v=bzPTzJ3LgLo