Tak, a bol tu veľký deň. Nastúpili sme do prvého ročníka s veľkým očakávaním a nadšením. Popri správach, článkoch a blogoch som neočakávala hladký a dokonalý prelet prvou triedou, tak ako to býva v lietadle do Singapuru, vedela som, že skôr či neskôr to už nebude len o veľkej, širokej stuhe s nápisom "prváčik" prehodenej na malom človiečiku s obrovskou taškou. Ani som sa nenazdala a už som sa stretla so zarážajúcou informáciou týkajúcou sa hygieny v škole.

Predstavujem si Samka ako ešte pred dvomi mesiacmi v škôlke zdieľal spoločné záchody bez dverí so svojimi rovesníkmi a s dohľadom pani učiteľky a dnes už čelí, popri všetkých tých zmenách aj nástrahám, s ktorými aj my, dospelí, máme niekedy problém keď papier nie je tam, kde má byť. 

Verte či neverte, v minulosti jedno, možno dve nezbedné deti v škole rozkotúľali viac toaletného papiera ako by bolo potrebné. No, do dnes ďaľších 250 detí za to berie zodpovednosť a musí sa vyrovnať so skutočnosťou, že ak si zabudnú z triedy v tej rýchlosti a chaose zobrať toaletný papier, tak budú musieť improvizovať. Častokrát na úkor hygieny iných detí. Nehovoriac o tom, že medzi zoznamom zošitov, gúm a pier, ktoré je potrebné školákom zakúpiť, sa nachádzal aj toaletný papier. To nemá logiku! Kým škola môže lacnejšie kupovať hygienické a čistiace prostriedky na faktúru za veľkoobchodné ceny, nútia nás, rodičov, kupovať toaletný papier s maloobchodnou prirážkou. Veď za tú istú cenu mohli mať raz toľko papiera! Od pedagógov očakávate vzdelanosť a vedomosť počtov, tak ako mohli dopustiť niečo takéto? Kde sú hygienici? A prečo nekontrolujú školy ale zameriavajú sa buzerovanie drobných podnikateľov? Kde je štát? Načo sú obedy zadarmo, ak nie je ani na obyčajný papier na školách?

Vec ma natoľko rozčarovala, že som sa začala vypytovať kamarátok na túto situáciu na iných školách. Na šťastie je dostatok rozumných škôl a pár útržkov papiera navyše deťom hravo odpustia. Ale stretla som sa aj s opisom škôl, ktoré môjmu popisu zodpovedali, alebo čo je horšie, konkurovali mu. Tie menej šťastné školy majú z troch umývadiel len jedno funkčné. Staré batérie omotané silikónom aby netiekli a len so studenou vodou, rozbité umývadlá alebo len nefunkčné z nevysvetlených dôvodov. Stretla som sa aj so školou, kde po umytí rúk si deti vodu otrepali na dlážku a tak po pár deťoch vznikla na dlážke mláčka a o úraz bolo postarané.

Stojí to tým učiteľom za to? Čo je ľahšie? Zobrať zodpovednosť za upchatý záchod, alebo za rozbitú hlavu? V konečnom dôsledku, opravu záchoda alebo spotrebu hygienických pomôcok uhradí zriaďovateľ prostredníctvom daní, ktoré platíme my, rodičia. Tie náklady sú menšie ako kopa iných výdavkov, ktoré škola zvyčajne máva. Tak kde je problém? Jednej škole to rodičia odpustili, tak aj ďalšie skúšajú?

Bola by som rada, keby som týmto blogom oslovila kompetentných a urobili kontrolu na všetkých školách. Aj z tohto dôvodu neuvádzam adresu školy ale budem v tichosti sledovať na proaktivitu štátnych úradov. Ďakujem