Biela sobota bola pokračovaním dvoch predchádzajúcich dní, počas nej však už v domácnostiach voňalo aj mäso a údeniny, ktoré gazdinky pripravovali na Veľkonočnú nedeľu.
Pripravovala sa najmä bravčovina a z nej predovšetkým údená šunka a klobásy, ktoré ženy ukladajú i do prútených košíkov, v ktorých nosia v nedeľu ráno jedlo, určené na sviatočné raňajky, posvätiť.
Biela sobota súvisela s ďalšími očistnými obradmi – ľudia sa usilovali poumývať sa v sviežej jarnej vode potokov a studničiek, aby táto magická voda zmyla všetky choroby, upevnila zdravie, zvýraznila krásu. Vodou z tohto dňa bojovali i proti škodcom.
Biela sobota je niekde považovaná za čas vhodný na sadenie a siatie a ženy v ovocných sadoch budili trasením stromčeky.
Veľký význam má v tento deň aj obradné zažíhanie očistného ohňa.
Podľa kresťanskej tradície je Biela sobota dňom hrobového odpočinku Ježiša.
Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo.
V katolíckej cirkvi sa v Bielu sobotu veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia.
Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.