Chorvátsky Štedrý večer

"Na dobro Vam došla Badnja večer!! týmto tradičným pozdravom vítame a zdravíme v Chorvátsku v dnešný podvečer.

Ako tieto najočakávanejšie, najmilšie, najveselšie a najkrajšie sviatky v roku oslavujeme v Damácii? Trochu inak ako na Slovensku ... ale veď prečítajte si ...

Kedysi  sa v oblasti medzi mestami Split a Trogir, na Štedrý deň, 24.12. alebo po chorvátsky „Badnjak“ dodržiaval prísny pôst. Podľa starého zvyku sa chystali pôstne jedlá s orechami a medom,  neodmysliteľné fritule a samozrejme ryba. Tradične sa v prímorskej oblasti pripravoval takzvaný „bakalar“, po slovensky treska, ktorá sa sušená dovážala zo severných častí Európy. Kedysi najlacnejšia ryba a jedlo chudobných, je dnes výnimočnou špecialitou. U nás v meste Kaštela ju gazdinky pripravujú tradične, takzvane na bielo: so zemiakmi, olivovým olejom, cesnakom a petržlenovou vňaťou. Vôňa variaceho sa bakalara a smažených fritúl sa v tento deň šírila po celom meste. Keďže sa cez deň nejedlo takmer nič, len kúsok chleba alebo orech, večera bola síce pôstna, ale bohatšia. Za slávnostným stolom sa zišla celá rodina. Kedysi gazda naložil na ohni veľké poleno, takzvaný „badnjak“ (podľa ktorého dostal chorvátsky Štedrý deň svoje meno), pokropil ho svätenou vodou ako aj všetky miestnosti v dome. Badnjak pomaly tlel na ohnisku alebo v peci až do ďalšieho rána, v niektorých krajoch až do troch kráľov. Podľa domáceho zvyku bol štedrovečerný stôl ozdobený zelenou pšenicou zasiatou na sviatok Svätej Lucie, v jej strede stála sviečka previazaná stužkou v chorvátskych národných farbách. V strede stola stál chlieb, pečený na tento deň býval ozdobený mandľami, ďalej fritule a plody tunajších polí ako orechy, mandle, jabĺčka či sušené figy. Pri stole sa sedelo spievajúc vianočné piesne až do neskorého večera, kým sa išlo na polnočnú svätú omšu. Hneď po omši sa začalo sláviť božie narodenie, ľudia si navzájom blahoželali, zvonili zvony, mladíci strieľali z pušiek a tak dávali na známosť radosť príchodu malého Ježiška. V prvý sviatok vianočný sa pripravovalo pečené mäso, teľacie alebo bravčové, piekli sa domáce zákusky a slávnostné torty. V tento deň sa dobre a do sýtosti jedlo v každom dome. Bolo nepísaným pravidlom, že bohatá gazdiná naložila do košíka kadejaké dobroty a odniesla ich chudobnejším susedom. V tieto sviatočné dni nik nesmel hladovať.

Rovnako ako na Slovensku, aj tu tradície našich prababiek a pradedov ovplyvnili slávenie súčasných sviatkov. Začiatkom 20.storočia sa aj v Dalmácii začali ozdobovať jedličky alebo borovice. Na rozdiel od nášho Československa, počas komunizmu sa v bývalej Juhoslávii katolícke Vianoce oslavovať nesmeli. Vďaka tomu mnohé staré a krásne obyčaje upadli do zabudnutia a dnes ich spomínajú len tí najstarší.

Tak ako aj kedysi, na Štedrý deň je hlavným jedlom už spomínaná ryba bakalar, len s tým rozdielom, že dnes to nie je jedlo chudobných, ale pomerne drahá záležitosť. V Dalmácii ako inak už spomínané fritule a aj iné zákusky: rafioli, kroštule, mandulat. Pôst je dobrovoľný, ale mäsa sa nik nedotkne. Štedrý deň je v Chorvátsku ešte dňom pracovným, aj keď sa skoro v každej firme pracuje kratšie a v rámci pracovného času sa oslavuje. V Splite je dobrým zvykom majiteľov firiem pozvať zamestnancov na Štedrý deň na obed: menu je samozrejme bakalar. Bakalar sa pripravuje aj na námestiach a  nábrežiach dalmatínskych miest, kde ho zadarmo môžu ochutnať všetci okoloidúci. Nezabúda sa ani na chudobných a bezdomovcov.

 Na Štedrý deň sa v domácnostiach ozdobuje stromček, pod stromček sa ukladá mach a naň sa rozložia jasličky. Gazdiné chystajú večeru a dokončujú zákusky na vianočný stôl. Vonku je zvyčajne krásne počasie,  slnečno, niekedy sa teplota cez deň vyšplhá na slniečku aj do 18-20 stupňov. Nepredstaviteľné na Vianoce, však?

Vďaka tomu je Štedrý večer oveľa rušnejší než u nás na Slovensku. Obchody sú otvorené do večera, každý ešte niekam odskočí, deti sa hrajú vonku do tmy. Všetko sa ukľudní až neskoro večer, ale len na chvíľu. Už pred polnočnou omšou je počuť petardy. Dnes, v modernej dobe, takmer žiadna domácnosť nezakladá do pece spomínaný badnjak, v rámci tradície sa badnjak zapáľuje na vatre pri kostole a mladíci ho strážia až do rána. Praskanie ohňa a smoly dáva tejto noci úplne inú atmosféru než sme zvyknutí u nás. Kostol je o polnoci preplnený, neísť na polnočnú by dnes znamenalo nebyť IN. 

Teraz sa určite pýtate: A kde sú darčeky? Nuž chorvátske deti si na darčeky musia počkať až do vianočného rána. Chorvátsky „Djed Božičnjak“ ich roznáša podobne ako americký Santa Claus v noci. Prvý sviatok vianočný je skutočným veľkým rodinným sviatkom a pri slávnostnom obede nesmie nik chýbať.

Prajeme všetkým koníkárkam šťastné a veselé Vianoce alebo po chorvátsky: Sretan Božić!

Andrea a Katka