Dnes štvrtý deň rehabilitácií v Adeli. Najprv som mala zmiešané pocity, lebo nedali Peťkovi oblek, v ktorom cvičia ostatný, ani veľmi nespolupracoval s fyzioterapeutmi, a terapie veľmi nahusto. No dnes konečne začal aspoň trochu spolupracovať, tak sa teším a som rada, že nás nechali medzi veľkými deťmi /žiadala som, aby nás dali k drobcom/. Aj mu teraz vyhovuje, že všetko má hneď po sebe a potom máme voľno. Až sa čudujem, že si nechce ani pospať cez deň - predtým spával hodinu denne. Taký je pojašený, a nechápem niekedy, že toto je moje dieťa 😀. Asi si ho nakrútim, čo všetko ukazuje terapeutom ;-D. Na cudzích reagoval vždy plačom, no teraz? Keby mohol, tak určite niečo vyvedie. Normálne mu to vidím na očiach. Dúfam, že sa mi zajtra konečne podarí nejaká lepšia fotka. Ďakujeme všetkým zlatým ľuďom s veľkým srdcom, vďaka ktorým môžeme tieto dva týždne cvičiť v Adeli. Veľká vďaka, že Peťko môže napredovať. ĎAKUJEME