Keď padal krásny biely sneh a vločky ťukali na okienko domčeka, v ktorom býval malý chlapček, vtedy sa to udialo.

   Bol Štedrý deň - Vianoce. Prišiel Ježiško, ktorý doniesol darčeky a veľkú jedličku. Na nej viseli vianočné gule, salónky, ozdoby a žiarivé svetielka. Na vrchole sa vznášal  červený špic, alebo žeby to bola jagavá hviezdička?

   Chlapček, ktorý začul známy zvuk vianočného zvončeka, rýchlo bežal do obývačky. Veľmi sa radoval z darčekov, ktoré boli poukladané pod stromčekom.

   Medzi nimi sa nachádzali: farebný veľký džíp, lego - robot bajonikl, rozkladacie auto transformer, veľká autodráha dlhá ako svet a všelijaké iné super darčeky o ktoré žiadal Ježiška, pričom list poslal poštou priamo k nemu.

   Tak sa z darov tešil, že si na stromčeku ani všimol ovisnuté konáre a jeho smútok.

     "Jedlička, čo sa ti stalo?" spýtal sa zachmúrenej novej známej, keď zbadal na jej tvári žiaľ.

V krajine, kde je celý rok sneh a mráz, býval s Mikulášom, anjelom a čertom aj ich spoločný priateľ - Ježiško, ktorý si musel zapisovať do veľkej knihy dobré a zlé skutky všetkých ľudí. Mikuláš mu v tomto bol veľmi nápomocný, keďže sa stretával s deťmi ako prvý.

   "Tak čo, Mikuláš? Boli deti dobré?" spýtal sa, keď došli domov - na sever.

   "Áno, samozrejme. Môžeš im dať pod vianočný stromček darčeky. Veď ti už stihli napísať, čo chcú, však? Už len zohnať viac škriatkov, bude určite mnoho práce s balením a písaním, pre koho ten ktorý darček je," navrhol mu Mikuláš.

   "Máš pravdu. Idem novinu o deťoch oznámiť škriatkom, či nemajú nejakých známych, aby nám pomohli s balením a triedením hračiek."

***

Ježiško odišiel hľadať škriatkov a Mikuláš ostal sám s Anjelom a Čertom, ktorému začal vytýkať:

Mrzlo a sneh vŕzgal pod čižmami. Nastal ten deň, kedy chodí Mikuláš a rozdáva deťom sladkosti.

   Rodičia sa rozhodli, že pôjdu spolu s ich malými deťúrencami do centra mesta, kde sa malo uskutočniť stretnutie s Mikulášom a jeho kamarátmi – Anjelom a Čertom.

V kultúrnom dome, pred samotným slávnostným príchodom, sa odohrávalo bábkové divadlo, ktoré malo deti navnadiť na Mikuláša. Neskôr organizátori deťom rozdali lampióny so sviečkami vnútri.

   Začalo sa stmievať a rodičia napokon zapálili deťom v svietidlách sviečky. Vtedy sa mohol uskutočniť lampiónový sprievod, ale niekto na ňom nesmel chýbať...

   "Mikuláš, Mikuláš, kde si? Kam si sa nám skryl?" zvolávala teta Mikuláša s pomocou mikrofónu. A aby sa deti pripojili, pýtali sa zároveň s ňou, nech sa im ukáže.

   "Poďme mu zaspievať. Čo vy na to? Možno ho pesnička, či básnička presvedčí."