Dnes za mnou prišiel Max a potichu sa ma spýtal, či by sme spolu mohli urobiť darček pre pani učiteľky v škôlke…
V tej chvíli som vedela, že robíme niečo správne 🤍

Keď tam začínal, nepoznal jazyk. Nevedel po anglicky ani po španielsky.
Bol v cudzom svete, ďaleko od všetkého známeho.
A dnes? Do škôlky chodí s úsmevom, komunikuje v oboch jazykoch a cíti sa tam ako doma 🫶

To, že sám od seba cítil potrebu poďakovať, hovorí za všetko.
Je obklopený láskavosťou, trpezlivosťou a láskou, ktorú cítiť v každom objatí, v každom pohladení, v každom „všetko je v poriadku“.

Vidím, ako ho vítajú.
Vidím, ako ho objímajú, keď je smutný.
A viem, že je tam v tých najlepších rukách 🤍

Ďakujeme, že mu dávate pocit bezpečia, domova a nekonečnej lásky.