Dnešná sobota bola dar. Jeden z tých vzácnych dní, keď deti nemajú ani školu, ani krúžky, a život sa na chvíľu spomalí. Olív nemala ani svoju rannú online hodinu so slovenskou pani učiteľkou, a tak sme len boli… spolu, pri mori, v pokoji, v prítomnosti.
A teraz, keď pozerám na tie fotky, niečo sa vo mne zlomí—ako rýchlo mi tie malé bytôstky rastú. Každý úsmev, každý mokrý prameň vlasov od slanej vody, každé malé veľké dobrodružstvo… všetko mi pripomína, že detstvo trvá len chvíľku. A ja chcem tú chvíľku žiť čo najviac naplno.“