Max sa ma celý týždeň pýtal, kedy budeme robiť donuty.
Ja som sa usmievala a hovorila „cez víkend“, v duchu s malou nádejou, že na to zabudne… lebo som ich ešte nikdy nerobila.

Dnes ráno o 6:00 stojí pri posteli, rozospatá ja, a on s takým nadšením v hlase:
„Mami, dnes je voľno. Ideme piecť.“ 🍩🤍

A tak sme šli.
Z pyžama rovno do kuchyne.

Múka vo vlasoch, čokoláda na lícach, poleva všade… ale keď som videla tú sústredenú tváričku a tú čistú radosť, že môže miešať, zdobiť, tvoriť… vtedy som si uvedomila, že toto sú tie momenty, ktoré si budem pamätať navždy.

Nie dokonalé donuty.
Ale jeho iskry v očiach. ✨

Pre tieto rána stojí za to povedať áno. 🤍