Dovoľte nám, aby sme sa Vám úprimne poďakovali za Vašu ochotu a pochopenie, ktoré ste prejavili poskytnutím sponzorského daru na podporu Gabiky.

Tento projekt by nebolo možné vykonať bez pomoci ľudí, ako ste Vy. Vážime si Vás ako ľudí s veľkým srdcom, ktorí berú zdravotne ťažko znevýhodnených ľudí, ako súčasť našej spoločnosti. Chápu ich ťažkosti, sny a skryté túžby. Nie každý človek to pochopí, podporí a preto ste výnimoční.

Tiež sa chceme zo srdca poďakovať sponzorom– MODRYKONIK.SK, UPDIENCE.COM a LABABY.SK, ktorý tento projekt podporili aj mediálne.

                                                       Odovzdávanie daru

Gabika a jej rodina sa veľmi potešili. Jedno bremeno, s ktorým sa táto rodina stretáva, sa aspoň na chvíľu odplavilo. Prispeli ste k skvalitneniu jej života a vyčarili ste jej úsmev na tvári a to si veľmi váži.

                                                  Pár slov od Gabikinej mamy

Už asi dva roky rozmýšľam nad tým, ako pomôcť chorým deťom. Asi viete, že sa zaoberám efektívnou výchovou detí, a preto som sa rozhodla , že využijem to, čo som sa naučila, a podám to ďalej... Práve pre tento učel slúži 5-krokový intenzívny kurz o výchove detí, ktorým chcem pomôcť.

Tento projekt bol vytvorený pre tento konkrétny zámer a verím, že bude aj vďaka vám úspešný. 

Mojím cieľom je každý rok vytvoriť niečo, čo ľuďom pomôže, dá hodnotu, a tak podporiť  dieťa, ktoré pomoc potrebuje. 

Tento rok podporujeme  dievčatko, ktoré sa volá Gabika. Gabika  je postihnutá a pripútaná na vozíček  už niekoľko rokov. Prekonala už veľa ťažkých chvíľ, no s pomocou svojej rodiny to zvláda statočne. Aj napriek tomu všetkému nestráca optimizmus a nádej. Je to silné a úžasné dievčatko.

Finančné náklady na chod rodiny sú vysoké, a preto im chceme na Vianoce pomôcť a urobiť im život o niečo krajším. Prispejeme k  skvalitneniu jej  života a života  jej rodiny. 

Tento projekt sme vytvorili tak, aby bol prínosom pre obe strany (darcu aj obdarovaného). Aj keď už pocit z pomoci je dobrou motiváciou. 

S pocitmi únavy, hnevu, nervozity, depresie, stresu sa musí mamička vyrovnávať každý deň. Niekedy sa to podarí, inokedy sa necháme pocitmi a neúspechmi znechutiť.

Ako s týmito pocitmi bojovať? 

• Uvedomovať si svoje pocity, pozorovať seba a pozorovať dieťa. Uvedomujme si, čo v nás vyvoláva únavu, nervozitu, napätie, hnev, … .
• Pozorujme, ako reagujeme, keď nás dieťa neposlúchne, ale aj keď nás poslúchne. Pozorujme ako reagujeme, keď nás tlačí čas, keď máme času dostatok, keď je nepríjemná situácia, ľudia a pod. Keď na tieto veci prídeme, môžeme ich eliminovať a nahradiť, alebo tie pozitívne opakovať a vylepšovať. Sledujeme pocity za našimi slovami.
• Začnime si uvedomovať svoje pocity, emócie a skúsme ich aj správne pomenovať. Je mi zle – je veľmi široký pojem.  Dá sa to vyjadriť ináč - cítim tlak v brušku, je mi na zvracanie, som nervózna, lebo ma tlačí čas.

Svoje myšlienky vyjadrujeme slovami – verbálnou komunikáciou – môže klamať

Svoje pocity vyjadrujeme gestami, tónom hlasu – neverbálnou komunikáciou – väčšinou neklame

Ovládať sa – Sebaovládanie. Prečo pri rovnakej situácii niektorí ľudia vybuchnú, sú urazení a druhí ľudia si ani nevšimnú, že ich vôbec niekto ohováral, ukrivdil, nahneval, urazil? Je to preto, lebo si vyberáme, ako budeme v daných okamihoch reagovať.

 Každý rodič chce, aby jeho dieťa bolo sebavedomé. Sebavedomie sa začína budovať v útlom detstve, jeho základy kladú rodičia. Malé dieťa sa nevie ohodnotiť, vychádza z toho, čo mu sprostredkuje okolie. Ak sa rodičia k nemu správajú ako k samostatnej jedinečnej osobnosti, z ktorej sa tešia a podporujú v tom, čo jej je vlastné, dostane dobré základy.

Čo je sebavedomie?

Je to uvedomovanie si svojej vlastnej hodnoty. Človek sa musí predovšetkým dobre poznať, aby si bol vedomý svojich pozitívnych i negatívnych stránok. Vedieť, že v niečom je dobrý, iné mu robí ťažkosti, ale nebrať to tragicky, nemyslieť si, že ak nie je úplná špička, je horší alebo menej hodnotný človek.

Ideálne je, keď si dieťa predstavuje a hovorí, aký by chcel byť a čím by chcel byť

Niekto povedal:

Nie sme to, čo si o sebe myslíme …