Keď som mala asi deväť, zobrala ma sesternica prvýkrát do knižnice. Pamätám si na tú radosť. 😉 Tešila som za zo svojho prvého preukazu a z toho množstva kníh, ktoré sa mi vtedy núkali. (Spätne usudzujem, že možno už tam niekde vznikla láska k literatúre.)❤️

Keď som včera Viktorovi povedala, že ideme kúpiť dáždnik, tešil sa. No ozajstný nával radosti prišiel až s 'testovaním' ☔ v daždi.
A ja som sa vďaka nemu a jeho úsmevu zasa cítila ako deväťročná s nekonečnými možnosťami. Tentokrát vďaka obyčajnému dáždniku. ❤️
...
Ono, mať deti prináša fakt veľa starostí a nervov, ale tie momenty, kedy človek od nich dostane "facku", aby sa vrátil späť do momentu, keď on bol dieťa, to je na nezaplatenie. ❤️

Majte čo najkrajší deň 🙂