Mnohí rodičia si myslia, že ich dieťa “zle vychovali”.

Pravda je často úplne inde.

Väčšina detí, ktoré majú silné výbuchy hnevu, problémy s prechodmi, prudké reakcie alebo „zrútenia“, nepotrebujú tvrdšiu ruku.

Potrebujú porozumenie nervovému systému.

A toto vám poviem z praxe:

👉 Dieťa nereaguje “schválne”.

Posledné roky pracujem s deťmi, ktoré majú silné emócie, výbuchy hnevu, meltdowny, odpor voči zmenám alebo preťaženie z bežných situácií.

A čím viac s nimi pracujem, tým viac vidím jedno:

👉 To, čo rodič vidí navonok, nie je to, čo sa deje vnútri.

Keď dieťa kričí, kope, udrie alebo sa hodí o zem, väčšina ľudí vidí:

•  vzdor,
•  neposlušnosť,
• provokovanie,
• “skúša ma”.

Ale realita býva úplne inde.

V posledných týždňoch som sa s viacerými rodičmi rozprávala o tom, ako často majú pocit, že ich dieťa ich ignoruje.

„Poviem mu trikrát, aby sa oblieklo, a ono – nič. Akoby ma vôbec nepočulo.“

Znie vám to povedome? A pritom... dieťa často neignoruje. Ono jednoducho nevládze spracovať všetko, čo sa deje okolo.

Prečo to tak je? Niektoré deti (najmä tie so zmyslovou precitlivenosťou, ADHD či PAS) vnímajú svet intenzívnejšie. Hluk, svetlo, dotyky, pachy – to všetko zaplaví ich nervový systém tak, že sa „vypnú“. Mozog je zahltený a nedokáže rozpoznať, čo z tých desiatok podnetov je dôležité.

A tak keď mu hovoríte: „Poď, ideme!“, ono to možno aj počuje, ale informácia sa jednoducho „nespracuje“.

💛 Čo pomáha: