Prechádza mi mráz po chrbte...

Presne tieto pocity som mala pri pohľade na náš druhý tehotenský testík s // ..... Zmiešané pocity? V tom momente asi priveľmi slabé slovo. 
Ale aby som nepredbiehala udalosti, začnem pekne poporiadku. Bola neskorá noc a už sme sa uložili do postele. Manžel ma začal prehovárať najrôznejšími spôsobmi aby som si išla spraviť test, že vraj budem pokojnejšie spať :D. Ale moc sa mi teda do toho nechcelo. Keď som si uvedomila, čo všetko je pred nami.... Čakala nás moja bakalárka a štátnice, sťahovanie do dočasného bývania (ktoré ešte nebolo tak celkom vyriešené), plánovanie a následná stavba nášho hniezda lásky. Jednoducho slušný chaos aj pre bezzáväzkový pár. A nám pochrapkával v postely neďaloko od nás náš synček. Ani neviem prečo, ale nakoniec som išla. Zavrela som sa na záchod a v duchu som prosila všekých možných aj nemožných, aby mi ukázali iba /. A ide sa na to.... dva hlboké nádychy... Výbuch radosti a zároveň nenormálne sklamanie. Čo vlastne chcem? Otvorila som dvere a sklamane som zavrtela hlavou smerom k manželovi.... Spýtal sa ma, ani neviem prečo, či určite. Pozrela som ešte raz smerom k tej nenápadnej tyčinke a čuduj sa svete, boli tam zrazu //. Nevedela som, čo sa to deje. Neuvedomovala som si to. Popravde, ani teraz, po mesiaci si to ešte neuvedomujem.
Išli sme do obývačky a naliali si veľký pohár čistej, ľadovej vody. Miešali sa vo mne všetky možné pocity. Šťastie, zodpovednosť, strach, smútok (ktorý striedal v rýchlych intervaloch pocit radosti). 
Už dlhšie sme zvažovali bábätko. Náš Filipko mal 2 roky a nechceli sme veľký skok medzi detičkami. Ale študovala som a manžel chodil na týždňovky. Viem, že veľa manželov chodí na týždňovky a popravde vedela by som s tým žiť, keď by sme fungovali samostatne v NAŠOM bývaníčku. Ale prerobené 2 izby u svokrovcov ma neukľudňovali. Na druhej strane som vcelku brala tehotenstvo aj z dôvodu, že som najviac stresujúca osoba pod slnom a viem, že by mi bábätko pomohlo zvládnuť štátnice v pokoji.
My sme si mohli plánovať mesiac otehotnenia koľko sme chceli 🙂. Počítať plodné a neplodné dni.... Pánbožko to zariadil za nás a po chvíľke rozhovoru sme dospeli k tomu, že to bolo to najlepšie usmernenie aké len mohlo byť. Všetko nabralo akýsi rýchly spád. Stresy z toho, že vo mne rastie ďalší človiečik nemali priestor, lebo vždy keď chceli vystrčiť rožky, dostala som pusinku na bruško od mojeho malého chrobáčika.

Neskôr som sa tak zamyslela nad šálkou čaju. Každú neistú situáciu v našich životoch sme nevyriešili my. Vždy sa to zariadilo akosi "samo". Ale je mi jasné, kto to má na triku. Práve tieto okamihy ma utvrdzujú v tom, že Pánbožko je stále pri nás. Dáva nám neustále znamenia a smeruje naše kroky tým správnym smerom. V týchto momentoch som naozaj rada, že som ľahko ovplyvniteľná a neviem moc protestovať :D...
Mala som potrebu prerozprávať vám moje trápenia a radosti - pocity, ktoré sa len ťažko opisujú. Možno viac z vás, ktoré ste nechcene klikli na tento článok a z neznámeho dôvodu ste sa prečítali až sem, prežívate rovnaké "udalosti" v životoch. Chcem vám povedať, že nie je vždy na dobro veci silou mocou robiť rozhodnutia, o ktorých nie ste presvedčené. Ten hore, to vyrieši aj tak po svojom 🙂...
Krásny deň