Bošinečku ako to letí...
Človek si v slabšej chvíľke povie: "keď by už bol väčší a bolo by menej starostí".... A on potom naozaj rýchlo vyrastie a tie chvíľky ostávajú iba na fotkách... a mne je potom tak veľmi smutno, že už to nie je ten náš maličký chrobáčik ale už veliký a papuľnatý dubák 🙂...
Veľmi ťa ľúbime láska
Presne tak to bolo u nás pri prvej dcérke...keby už sa konečne vedela otáčať, loziť, sedieť, stáť, chodiť...človek mal z toho obrovskú radosť...No potom sa spamätá ako to ubehlo všetko. Teraz pri synčekovi som rada, že je taký lenoško a nič sa mu nechce...nechcem to zasa naháňať...Ale aj tak to zasa rýchlo letí
Odpovedz
30. jún 2016
super fotka 🙂