Krasny clanok o dojceni
http://babetko.rodinka.sk/vyziva/dojcenie-a-mli...
Velmi chutne kralicie masko, maximalna spokojnost!!! Malemu moc chuti a je to velmi zdrave!
http://zvierata.bazos.sk/inzerat/39389688/Preda...
Baby toto ma dnes uplne dostalo
Nathan Steffel uverejnil na internete skutočne dojímavú správu. Žiadal v nej o digitálne upravenie fotografie svojej dcéry Sophie, ktorá žila len 6 týždňov. Keďže celý svoj krátky život prežila v nemocnici, rodičia nemali šancu odfotiť ju bez rôznych trubíc. Odpoveďou mu boli desiatky kresieb, malieb a upravených fotografií. Vďaka nim budú mať rodičia na malinkú aspoň krásnu spomienku. Zdielajte tento príbeh neuveriteľnej empatie a lásky.
(Zdroj.: topky.sk)
@antonia11 dakujem za krasne maslicky na kocik, velmi sa mi pacia a aj kamaratky som velmi potesila Odporucam... si sikovna!
Prosim Vas maminky aj oteckovia zhanam spolocensku hru PODNIKATELSKY TRENAZER, neviete kde to zohnat?? Aj ju niekto mate a nepouzivate ju rada by som ju od Vas kupila!!!!! Dakujem!
Niektorym debilom by ani vodicak nemali davat!!!!!!!!!!Vrr!!! Si myslia, ze ked im motor zahuci a idu rychlo, ze sa z nich vsetci dosereme!! Prave naopak su trapniii!!!
Ako prišiel na svet môj synček Riško
Volám sa Monika, mám 25 rokov a mám jedného krásneho synčeka Riška, ktorý sa narodil 17.10.2013 , som šťastná mamina a rozhodla som Vám opísať moje posledné chvíľky s bruškom, priebeh môjho pôrodu a zároveň prvé okamihy so svojim dieťatkom.
Bola streda 16.10.2013 a ja som bola objednaná na vyšetrenie na Antolskú k svojej doktorke. Už som bola týždeň otvorená na 2 cm a mala som už aj veľmi opuchnuté ruky aj nohy. Na vyšetrení mi zmerali tlak, ktorý bol 175 na 105 a lekárka mi hneď oznámila, že musím zostať v nemocnici a že zajtra ráno rodíme. Takže kôli vysokému tlaku musí byť pôrod vyvolaný! Bola som v 39. týždni tehotenstva.
Ešte som po ceste do pôrodnici hovorila manželovi, že by bola sranda, keby si ma tam nechali a aj si ma tam naozaj nechali som si to privolala
, inak cítila som sa celkom dobre až na to, že mi každé ráno hrozne trnuli ruky.
Neviem prečo ale chcelo sa mi plakať, keď mi lekárka oznámila, že ostávam v nemocnici. Hneď som mala slzy v očiach. Veľmi som chcela, aby sa vypýtal malinký na svet sám... Nechcela som, aby mi pôrod vyvolali . Hneď mi dali infúziu a začali mi robiť odozvy malinkého a ultrazvuk... S doktorkou som sa rozlúčila s tým, že ráno okolo 7-8hod. sa vidíme a rodíme
. Manžela som poslala domov pre veci, našťastie mala som doma všetko prichystané.... Pocity nás oboch boli zmiešané, manžel ten bol úplne hotový, že si ma tam nechávajú, keď sa vrátil z domu z mojími vecami, tak sme len tak sedeli spolu na lavičke v čakárni v objatí a predýchavali sme, že zajtra nás to čaká a že uvidíme konečne naše dieťatko.
Fotka v čakárni, posledná s bruškom :-*