Príbeh provensálskeho pastiera Elzeárda Bouffiera je obrazom harmonického vzťahu človeka a prírody, nezlomného ľudského úsilia a práce v prospech druhých. Pastier po smrti manželky a jediného syna žije so psom vo vyprahnutej krajine na samote v kamennom domci, chová ovce a sadí stromy. Každý deň ich vysadí stovku, ročne sa ich ujme tak desaťtisíc. Vďaka jeho neúnavnej práci vyrastie mladý bukový, brezový a dubový les.