Spime vsetci spolu. Nechcela by som to inak. Baby (4 a 6r.) maju aj svoje postele. Niekedy tam chcu ist, ale v noci aj tak dobehnu k nam.
Sem tam so mnou spia a je mi jedno,ze mi vravia,ze si zle vychovavam......lebo viem,ze raz ked mi vyrastu mi to bude chybat. Uzivam si kazdu minutu a dokazala by som na nich cumet celu noc a vonat ich :D maly ma 3roky a dcerka 5mesiacov....a kludne ked budu chcet nech s nami spinkaju aj do 18! 😂
to je tak krásny článok. Môj má 11 a vlastnú izbu. Bez problémov zaspí sám od štvrtého roku ALE z nadšením si 90% večerov v jeho živote k nemu ľahnem, kecáme spolu - povie mi aj to čo nechce, nakoniec na mi otočí zadkom a spí celú noc. Je to super a milujem tieto chvíle. Raz ma nezavolá k sebe a bude chcieť zaspať sám a vtedy mi bude veľmi smutno lebo bude definitívne veľký a prestane ma potrebovať.
Ja zase nerozumiem prečo by dieťa v spálni malo byt nejakou prekážkou intímneho života však väčšina z nás hádam nemá len tú jedinú izbu v byte či dome nie? Taký predsudok mi to príde
@janulka1802 viem ale to bude iné. Keď sa odsťahoval do detskej tak sme si ho s mužom občas v noci tajne nosili do svojej postele.
Naše baby spávajú samé v izbe ale keď je muž na nočnej tak som ich hosťom, lebo sama sa v dome bojím, keď ich nemám pri sebe tak pri nich ležím. A ešte keď su choré tak ja spim s tou chorou v spálni a tatino so zdravou v detskej, lebo koľkokrát sa v noci hráme alebo počúvame pesničky keď sa nám z liekov nedá spať. Inak do 3,5 roka staršej sme spávali spolu na 4 posteliach vedľa seba. Bolo to super len už začali vymýšľať tak sme postele dali do detskej aby si postupne zvykali na izbičku.
Môj mladší je ešte malej postieľke vedľa nás. Staršia ma svoju izbu, svoju posteľ, mala obdobie, že tam pekne spavala, no keď raz tak strašne ochorela, vysoké teploty, ťažké dýchanie, tak sme ju zo strachu vzali k nám do postele a zase raz spi medzi nami.