Toto na mna vyskocilo niekde z disku a fascinovala ma reakcia mojich deti. 'To si vaaaaazne ty????' Reku ano, to som VAAAZNE ja, par dni pred porodom dievcat. Este v naivnom ocakavani buducnosti 😄😄 reku ano, to su naozaj moje vlasy, aj nechty, aj to je NAOZAJ tato, este bez sedin a vrasok. Este sme nevedeli, co za divoka jazda o tri dni zacne. Pamatam si presne ten moment, ked som si do porodnice balila okuliare, reku keby "nahodou" v noci trebalo k babatku niektoremu vstavat. Mam 8 cky dioptrie tak som bola naivne nachystana 🤣🤣🤣 vo sne mi nenapadlo, ze o tri dni sa moj zivot z denneho zmeni na konstatne nocny na najblizsich (aktualne) 9 rokov.... pozeram na tuto fotku a zamyslam sa, kam sme sa za o par dni uz to bude 9 rokov posunuli. Ako velmi sme sa zmenili, ako velmi zmenili deti nas, rozmyslam nad tym, ze, ako to presne sedi... ak semeno nepadne na urodnu podu, neodumrie, ostane samo... ale ak odumrie, prinesie velku urodu. Dobodky vzdy sedi, co je napisane... odumrelo vo mne (v nas) vsetko to povodne, egoisticke, aby vzisla velka, velka uroda. A veru, ze vzisla. A nelutujem nicoho, co som musela zanechat a opustit.