Zdvihol na mna pohlad uprostred kreslenia s vaznym vyrazom. Mama, a dnes KDE spis?? Ked tu Mato nie je, striedam v noci vselijake miesta v dome okrem spalne. Chcela som mu, ako kazdy vecer, vysvetlovat, ze v detskej na zemi ma hrozne boli chrbatik a ze teda budem radsej na gauci... Ale ten vazny pohlad to uz davno davno vsetko vedel a mne doslo, že toto ho vlastne nezaujima. Vladusko, a kde dnes spis Ty? , pytam sa ho. Zosiroka sa usmial. Jamky mu v licach zasvietili. Ulavilo sa mu. Bal sa, ze ho zas raz budem od nocneho cestovania odhovarat. Pri Tebe....znela odpoved. Rezonuje mi to odvtedy v dusi... Jednoduchoo a priamociaro, bez vymysov ci vyhovoriek. PRI TEBE.... Pri Tebe chcem byt, nic ine za tym proste nie je. Dakujem. Dakujem. Ze si taky malicky a predsa si pri mne vzdy... To nie vy potrebujete mna noc co noc. Ono je to vlastne uplne naopak, uplne... Mile moje nespave deti 💙