Psychologička: Humor patrí aj na onkológiu
Prečo má humor miesto aj na onkológii a čo poradiť rodine pri komunikácii s chorým? Porozprávali sme sa s psychologičkou Luciou Vasiľkovou z Národného onkologického ústavu v Bratislave.
Vieme, že onkologické ochorenie vážne otrasie telesným zdravým človeka. Ako vplýva na psychické zdravie?
Onkologické ochorenia výrazne zasahuje psychiku a vzťahy pacienta, počnúc vzťahom k sebe až po vzťahy v rodine či v práci. Spája sa s rôznymi psychickými reakciami a emóciami, ktoré pacienti často nemajú pod kontrolou. Môžu byť labilnejší, plačlivejší, mať problémy so spánkom, pociťovať vnútorné napätie, môžu mávať aj depresívne naladenie, alebo dokonca môžu byť aj viac nervózni, podráždení a výbušní. Tieto znepokojujúce pocity sú v ich situácii úplne normálne a zrozumiteľné. Psychológ im môže pomôcť naučiť sa rozumieť svojim emóciám a pracovať s nimi.
O čom sa s vami najčastejšie rozprávajú vaši pacienti?
Onkologickí pacienti prichádzajú s rôznymi témami. Ak prídu v čase diagnostikovania ochorenia, ide predovšetkým o strach z výsledkov vyšetrení. V čase, keď je už istá diagnóza, prichádzajú s veľkým strachom z operácie a chemoterapie, ktorá ich čaká. Potrebujú sa podeliť o svoj strach, zdieľať svoje obavy, ale rovnako aj túžby ako by si predstavovali budúcnosť. Vždy im hovorím, že pri mne majú dovolené čokoľvek – plakať, smiať sa, vyzúriť sa, nadávať – čokoľvek je v danej chvíli pre nich dôležité.
Mení rakovina hodnoty pacientov, ich pohľad na život?
Pacientom sa v priebehu ochorenia môžu zmeniť hodnoty a priority. Pacienti často prichádzajú s uvedomením si toho, čo im v živote nevyhovovalo. Hľadajú cestu ako zmeniť svoj život, ako sa napríklad naučiť „zdravému egoizmu“, kedy sa budú viac venovať sebe (nie len iným). Samozrejme s mnohými pacientmi sa dostávame aj k téme smrti a bilancovaniu života. Vždy keď sa pacient rozhodne pre návštevu psychologickej ambulancie je na ňom aké témy si zvolí, pacient je režisér a mojou úlohou je ho sprevádzať.
Myslíte si, že na onkológii má svoje miesto aj humor a smiech?
Určite áno!! Tak ako všetci zdraví ľudia, aj onkopacienti potrebujú smiech a humor k životu. Určite neplatí predpoklad, že na onkológii sa len plače a musí byť ticho. Naši pacienti sa radi smejú, nabíja ich to energiou a spríjemňuje ich dni. Humor dokáže lámať aj bariéry a strach pacientov z lekárov a zákrokov. Niektorí pacienti majú aj svoj špecifický „onkohumor“, ktorý je trochu čierny, ale dokáže byť veľmi prínosný. Aj v psychológii sa hovorí o tom, že humor patrí medzi zrelé obranné mechanizmy našej psychiky. Vďaka nemu si vieme zjednodušiť mnohé krízové obdobia.
Akú úlohu má pri liečbe onkopacientov rodina a príbuzní?
Pacienti v tomto náročnom období potrebuje bezpodmienečnú podporu najbližších. Práve vďaka tejto pomoci dokážu lepšie aktivovať vlastné sily na zvládnutie liečby. Základom je tu správna komunikácia. Blízki totiž často nevedia ako a o čom sa majú s pacientom rozprávať. Dookola sa pýtajú ako sa má, či mal teplotu, bolesti, čo jedol a pod., pretože tieto témy predstavujú tzv. bezpečnú zónu, ktorou nemôžu nič pokaziť. Takto vzniká začarovaný kruh, v ktorom blízki v snahe byť nápomocní ponúkajú pacientovi pomoc, ktorá ho skôr pohltí (výživové doplnky, diéty, liečitelia, atď.). Avšak takto sa nedozvedia, čo pacient skutočne prežíva a ako by mu mohli pomôcť. Je to spôsobené tým, že príbuzní sú taktiež vystrašení a želajú si, aby pacient liečbu niesol bez problémov a negatívnych emócií.
Ako sa dotýka vaša profesia vášho života, nazerania na svet?
To, čo som sa naučila ako prvé, je – nikdy neodkladať veci na neskôr. Odo mňa nikdy nepočuť vetu – toto urobím, až keď budem na dôchodku. Uvedomujem si, že takéto myšlienky sú zradné a dôchodok nemusí prísť. Preto sa snažím plniť si svoje zámery už v prítomnosti, ak je to možné. Priority sú pre mňa rodina, vzťahy. Tak som to však mala nastavené vždy.
Začni písať komentár...
