Klaunský príbeh: Tínedžerské kukly

Je pondelok a v nemocnici  dnes okrem bežných odborne vyškolených zdravotných sestričiek a doktorov ordinuje aj netypicky, no stále odborne, vyškolená klaunská dvojica — ja, sestrička Krvinka Obehová, a moja kolegyňa, doktorka Dialýza Odmeraná.

 Čaká nás posledná izba vzadu na chodbe, celkom vľavo. Keďže spoza dverí nič nepočujeme, pomaličky otvárame. Je tu tma a zdá sa, že aj prázdno.

Zrazu sa ozve šuchotavý zvuk periny a tlmený chichot. Svetlo z chodby dopadá na dve postele, kde sú dvaja pacienti od hlavy po päty zakuklení v perine. Len kde-tu trčí ruka alebo noha.

„Pani kolegyňa, to sú tie vzácne larvy, ktoré sa práve kuklia,“ s údivom som skonštatovala.

„Tie treba pozorovať v absolútnej tme a tichu...“ pokračovala doktorka Odmeraná.

„Myslíte, že sa z nich niečo vyliahne?“ nedočkavo som sa ozvala.

„Povedala som, pozorovať v tichu,“ s kamenným výrazom, teda aspoň myslím, povedala kolegyňa.

„Dobre, dobre,“ pošepkala som a dokonca som zatajila dych. Ticho mi však vydržalo len pár sekúnd: „A čo keď...“

„Ježkoveee zuby!“ vyľakane zrúkla Dialýza, ktorá takmer dostala infarkt, „musíte ma upozorniť, že idete niečo povedať, nemôžete ma takto prekvapovať!“

S nastraženými ušami a očami sme pozorovali každé malé zašuchotanie dvoch zakuklených tvorov.  Ako sme tam v tichu a tme stáli, zrazu sa otvorili dvere.

„Aaaaaáá!“ zvýskla sestrička, tá skutočná bez červeného nosa a začala sa smiať. „Vás som tu teda nečakala. Prídem neskôr,“ a išla tento zážitok predýchať na chodbu. Ešte pár sekúnd sme zostali v izbe a potom sme rýchlo odišli. Keď sme zatvorili dvere, ozvali sa salvy rehotu.

„Až som sa spotil z toho smiechu,“ počuli sme , ako povedal jeden z chlapcov.

„Ja som vedela, že sa z nich vyliahnu muži!“ vtrhla som do izby a odhalila identitu lariev. Za opätovného chichotu mladíkov sme zatvorili dvere a odišli.

Keď sa chlapci schovávali pod perinu, zrejme si mysleli, že sa vyhnú klaunskej vizite pre „malé deti“ a oni ako tínedžeri zostanú nedotknutí. Ani oni, a pravdupovediac ani my, klaunky, či okoloidúca sestrička sme netušili, koľko smiechu a radosti sa z tohto „larvieho“ dobrodružstva nakoniec vykľuje.

Miška Pastorková / sestrička Krvinka Obehová

» Pošlite radosť a venujte 2% z dane o.z. ČERVENÝ NOS Clowndoctors

FOTO: zdravotná klaunka Miška Pastorková