Potreby a dieťa

Ako ovplyvňujú potreby život a výchovu dieťaťa.

Hybnou pákou výchovy sú potreby. Poznanie potrieb vo vývine dieťaťa je predpokladom pre lepšie pochopenie výchovných metód a rôznych výchovných aktivít.

So životom začínajú aj potreby, ktoré aktivujú energiu na ich uspokojenie a tým zabezpečujú fyzické ale aj psychické žitie. Potreby sú vždy spojené s emóciami, ktoré informujú o nutnosti naplniť ich. Už malé dieťa vie plačom, hnevom, krikom signalizovať svoje nenaplnené potreby.

Sú potreby v živote dieťaťa dôležité? Ako ich využiť vo výchove? Ako a nakoľko zabezpečovať potreby dieťaťa? Sú potreby dieťaťa hybnou silou jeho vývoja?
Prečo deti hnevajú, vzdorujú? Prečo majú strach? Prečo sú smutné?
Jediným dôvodom sú neuspokojené potreby alebo nedostatok energie na ich naplnenie.

Možnosť uspokojenia potrieb dieťaťa je hnacou silou v jeho vývine, podporuje jeho motiváciu, snahu, vytrvalosť, túžbu, trpezlivosť, zvedavosť ale aj boj.
Ak máme hlad vynaložíme maximálne úsilie na získanie jedla. Ak sme v nebezpečenstve musíme o svoju bezpečnosť buď bojovať, alebo musíme utiecť. Hlad, smäd, nebezpečie, nedostatok kyslíka majú najväčšiu silu prinútiť nás bojovať, hľadať, loviť, zbierať, ale aj utekať.

… a dneska? Jedlo je naservírované na stole, prípadne je v chladničke, v obchode, sú tu aj starí rodičia kde je jedlo hotové. Bezpečie je samozrejmosťou a voda je dostupná, lásky niekedy veľa.
Dostatok a prebytok jedla a nápojov nenaučí deti cítiť svoje základné potreby a túžiť po ich naplnení.

Ak dieťa nemusí vynaložiť úsilie na ich naplnenie, v živote si ich nebude vedieť vážiť a hlavne nebude vedieť mobilizovať svoju silu a nebude mať motiváciu o niečo bojovať.

Dobrým príkladom je jedlo. Deti sú často nútene jesť a zjesť všetko. Program jedenia a pitia majú presne časovo naprogramovaný od narodenia, cez pobyt v škôlke a škole a často bez ohľadu na to, či majú hlad. Pocit hladu a smädu nezažívajú v takej intenzite, aby museli niečo urobiť pre získanie potravy ale aj vody. Stráca sa prirodzený pocit hladu.
Inštinkt hladu zakrpatieva, stráca sa jeho sila a deti nedokážu o jedlo nielen bojovať, ale ani si ho vážiť. Ak sa presýtenie opakuje niekoľko generácií (v súčasnosti žije tretia povojnová generácia nepoznajúca hlad) môže sa stať, že ďalšia generácia detí prestane cítiť inštinkt hladu, čo môže byť aj jednou z príčin nárastu anorexií – telo nemá a nepozná hlad.
Aké máme potreby?
V psychológii je známa Maslowova pyramída potrieb. Podľa tejto teórie má človek potreby hierarchicky usporiadané od najnižších po najvyššie a spoločne tvoria akúsi „pyramídu“.

Základom sú:
1. Fyziologické potreby a to sú potreba dýchania, potreba vody, potreba spánku, potreba prijímania potravy.
a postupne nasledujú:
2. Potreba bezpečia, istoty
3. Potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti
4. Potreba uznania a ocenenia
5. Potreba sebarealizácie a to je ľudská snaha naplniť svoje schopnosti a ciele.
Všeobecne platí, že nižšie potreby sú významnejšie z pohľadu zachovania života a sú základom pre naplnenie vyšších potrieb.
Ktoré potreby sú teda dôležitejšie – jedlo alebo láska?
Vieme, že máme zvierací mozog, ktorý zabezpečuje inštinktívne reakcie prežitia. Máme emočný mozog, ktorý zabezpečuje emočné reagovanie a nakoniec je to preferovaná mozgová kôra, ktorá je sídlom racionality a myslenia.
Od narodenia dieťaťa potrebuje mať, každá z týchto úrovní zabezpečené svoje potreby a to súčasne a vzájomne prepojené.
Na úrovni inštinktov sú to fyziologické potreby, na emočnej úrovni potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti a bezpečia. Na rozumovej úrovni potreba stimulácii a učenia, experimentovania ale aj ocenenia a uznania.

Skúste si uvedomiť – Aké potreby zažíva naše dieťa, ako si presadzuje ich uspokojovanie? Aké potreby ho formujú? Aké potreby máme ako rodina a rodičia?

Spôsob uspokojovania potrieb.

Každé dieťa je “továrňou” na energiu a pravidelným uspokojovaním potrieb sa energia dieťaťa aj dopĺňa. Potreby aktivujú silu dieťaťa niečo chcieť a ísť za tým.
Nedostatok v organizme človeka spúšťa pohyb a motivuje konať smerom k sebauspokojeniu.
Platí – uspokojené potreby nemotivujú. Motivuje iba neuspokojená potreba.

Ako často vaše dieťa používa slova – „nie, to nechcem jesť, tam nejdem, to neviem, to nebudem robiť, nechce se mi“.
Čo signalizujú tieto vyjadrenia?
V súčasnosti sú potreby detí, tak zabezpečované, že strácajú schopnosť uvedomiť si, čo je dôležité. Mnohé základné veci sú tak samozrejmé, že deti nevnímajú ich hodnotu.
Ak sme na púšti a sme smädný, najväčšiu hodnotou má pre nás voda. Ak dieťaťu zomrie rodič najdôležitejšou hodnotou je preňho láska rodiča.
Akú hodnotu má napríklad pre vaše deti obyčajná čistá voda? 
Mnohé základne potreby u detí sú nahradzované ich prianiami a túžbami niečo mať. Zaoberajú sa myšlienkou, čo by chceli a nie tým, čo by skutočne potrebovali.

Základné potreby sú definované aj ako skutočné potreby (ak je dieťa hladné zje obyčajný chlieb a napije sa vody) a nad rámec týchto potravín sa objavujú zástupné potreby, ktoré sú zdrojom príjemných pocitov a nie hladu (chce jesť pizzu a piť iba colu alebo preferuje sladkosti).
Ktoré z týchto potrieb zabezpečujete svojim deťom?

Nárast zástupných potrieb je pravdepodobne podmienený tým, že nezažívame existenčné krízy, netrápi nás hlad, máme vodu, neohrozujú nás katastrofy, nemusíme bojovať o život, pokiaľ neochorieme.

Deti sa rodia so základnými potrebami, vedia presne kedy majú hlad a ako sa prihlásiť o jedlo. Majú svoju vnútornú silu ako zabezpečiť svoje základne potreby, táto sila však postupne slabne vplyvom prostredia,v ktorom majú pohotovo a ľahko zabezpečené všetky svoje základné potreby. Deti postupne upadajú do stavu – “to už nechcem, tam nepôjdem, prestalo ma to baviť, nudí ma to …” Mgr. Adamcová Lýdia