Pre pokoj a šťastie rodičov je dôležité:

- aby deti boli zdravé.
- aby deti boli poslušné,
- dobre sa učili,
- neodvrávali,
- neplakali,
- nehnevali sa,
- neboli agresívne
... a KEĎ TO TAK NIE JE
- niektorí rodičia sa hnevajú a kričia,
- niektoré deti dostanú na zadok,
- niektorí dieťaťu stále pripomínajú, aké je zlé, lenivé, hlúpe....,
- a niektorí sa dokonca urážajú a s dieťaťom nekomunikujú.

Dieťa takto svoj plač, hnev, smútok ale aj svoj názor v sebe potláča, len aby rodičia boli šťastní.

A rodičia? 
Tí kvôli svojim emóciám nedokážu hnevajúce alebo smútiace dieťa objať, upokojiť, byť s ním v tichu, pokojne dýchať,
.. a ak ho aj objímu, dieťa cíti ich potláčaný hnev, zlosť alebo smútok,
.. a takto sa emócie rodiča a dieťaťa spoja, zosilnia a dieťa kričí viac, plače viac, odvráva viac.

Posledne mi jedna maminka povedala -" ja objímam svoje dieťa a ono mi povie - nehnevaj sa na mňa". Uvedomila si, že v sebe potláča hnev a objatia sú často iba "hrané", aby deti jej hnev necítili.

Preto je dôležité pracovať na svojich emóciách, aj keď si klamlivo myslíte, že vaše emócie sú odôvodnené a môže za ne dieťa. 
Naše emočné reagovanie patrí nám a je naše. Dieťa je iba spúšťačom emócií, ktoré v sebe nesieme.
Nikdy nie je ich príčinou. Je naším zrkadlom. Viac na : 
http://vychovavkocke.sk/…/moje-skusenosti-a-odborna-prax3.p…
http://vychovavkocke.sk/