Všetky nadmerné emočné prejavy deťom nepatria! Komu patria?

Deti v súčasnosti nezažívajú dramatické životné situácie. Existenčné podmienky rodín sú viac-menej zabezpečené a deti nezažívajú život ohrozujúce situácie. I napriek tomu, mnohé z nich prežívajú depresie, strachy, úzkosti, páchajú samovraždy, sebapoškodzujú sa, sú agresívne a asociálne a majú rôzne psychosomatické ťažkosti. Ich emočné prejavy bývajú búrlivé. Často po odznení emócií sú zmätené a svoje správanie si nevedia vysvetliť a ani zdôvodniť.

Dávnejšie som dostala otázku: Je dieťa odrazom svojich rodičov? Odpovedala som, že ono nie je odrazom, ono je z „rodičovskej hmoty“. Vy vlastne rastiete v deťoch a tak rastú aj vaše schopnosti, rôzne vaše vlastnosti, vaše emócie, ale aj dispozície k ochoreniam.

KTO plní nádrže detských emócií?

Život dieťaťa je pokračovaním života všetkých jeho predkov. Nepokračuje iba ich život ale všetko, čo ho napĺňalo – všetky emočné zážitky rodičov, starých rodičov a prarodičov, bez ohľadu na to, či si ich pamätáme alebo nie.

Emócie majú preto hlboké korene  – sú nimi konkrétne životné situácie a zážitky, ktoré zažili konkrétni ľudia a plnili nimi symbolické „emočné nádrže“. Niekto potom dostane nádrž plnú hnevu, agresivity, druhý depresie, bolesti alebo radosti. Takto je aj u dieťaťa predurčená sila jeho strachu, vzdoru, smútku, ale aj radosti.

Všetky detské emócie „nasadajú“ na tieto staré a hlboko uložené emócie. A potom príde posledná kvapka – môže to byť nevinne vyzerajúca situácia, obyčajná hračka a ňou sa ”vyleje celá nádrž” tej-ktorej emócie. Emočné reakcie detí môžu byť potom prudké a nekontrolovateľné.

Čo môže byť poslednou kvapkou? Emócie dieťaťa zažívané v každodenných situáciách v rodine, v škole, na ulici medzi kamarátmi, ktoré dopĺňajú emočné nádrže – tie sa raz naplnia a pretečú.

Ako riešiť preplnené nádrže emócií? www.vychovavkocke.sk