1.Nedostatočne rozvinutý gastrointestinálny trakt- je tomu tak najmä u detí pred šiestym mesiacom života, rýchle zavádzanie príkrmov do diéty môže zapríčiniť zápchy alebo hnačky. Enzýmy potrebné pre plné trávenie komplexných tukov, škrobov a sacharidov nie sú produkované do 6-9 mesiaca. Taktiež je dôležité opomenúť, že v období okolo šiesteho mesiac imunitný systém začína vytvárať protilátky, ktoré vystieľajú tenké črevo (počas dojčenia boli sprostredkované materským mliekom) a tak tvoria tzv. pasívny imunitný systém dieťaťa. Jedná sa o špecifickú chemickú bariéru, ktorá bráni baktériam a vírusom atakovať organizmus dieťaťa.

2. Ochranný reflex- tento reflex u malých detí spôsobuje, že vysunutím jazyka vypľúvajú všetko čo sa nachádza v ústach. Dovoľuje im tak brániť sa pred udusením. Tento reflex zaniká medzi 4-6mesiacom čo uľahčuje dieťaťu príjem stravy- prehĺtanie.  

3. Menšie riziko udusenia-  faktom je, že zaradením príkrmov v období, kedy je dieťa na to pripravené sa znižuje riziko udusenia. Práve v období po šiestom mesiaci dieťa dokáže efektívne žuť, svaly ústnej dutiny a jazyka sú dostatočne rozvinuté na to aby prežutý pokrm nasmerovali v smere hrdla. Naviac schopnosť samostatného sedenia napomáha prehĺtaniu.

4. Ochrana pred chorobami dojčených detí vrátane infekcií tráviaceho traktu- oplatí sa predĺžiť čas počas ktorého je dieťa kŕmené výlučne materským mliekom, pretože je zdrojom elementov pre  správnu funkciu imunitného systému a zdraviu prospešných baktérií ktoré chránia organizmus pred chorobami a taktiež napomáhajú rýchlemu boju s infekciou.

6. Nižšie riziko nadváhy v neskorších etapách života- výskumy ukázali, že veľmi skoré zavádzanie príkrmov súvisí s rizikom nadváhy v neskorších rokoch života. Je to späté najmä s nedostatočnou asertívnou komunikáciou dieťaťa, že je už sýte (dieťa často odkláňa hlavu od lyžičky, silne stíska pery...) toto nesie riziko presýtenia a nedovoľuje dieťaťu regulovanie vlastného pocitu sýtosti.

7. Menšie riziko podvýživy- zámena materského mlieka príkrmami ktoré dieťa nie je schopné plne stráviť, nesie riziko neposkytnutia dieťaťu správneho množstva zložiek výživy. Príkrmy sú totiž chudobnejšie na živiny pre porovnanie napríklad 100g materského mlieka predstavuje 67kcal a to isté množstvo mrkvového pyré iba 35kcal. Preto je dôležité aby materské mlieko zostalo hlavným zdrojom detskej výživy najmenej do prvého roku života. Neskoršie zahŕňanie príkrmov do diéty dieťaťa dovoľuje dieťaťu ich lepšie trávenie a dlhšie obdobie rastu.    

Keď sa povie hypoalergénny produkt predstavujem si  produkt ktorý nevyvoláva kontaktnú ani inú alergiu , v rámci možností producenta je v prístupnej cene, spĺňa svoju funkciu a neobsahuje známe a neznáme alergény.  Myslím, že je dôležité zamyslieť sa nad tým či produkty zo sortimentu našich drogérií/lekárni  sú zmesi ropných frakcií ktoré chceme aplikovať na pokožku našich ratolestí.  Pravdou je, že sme tí ktorý rozhodujú o tom či sa im to bude predávať alebo nie.

Dôležité je opomenúť, že hypoalergénný produkt by nemal zaujať naše zmysly napríklad zápachom pokiaľ ide o vôňu pretože novorodencovi ju vôbec netreba jemu najkrajšie vonia predsa len jeho mamina.

Zoznam zápachových najviac  alergénnych substancii :

Alpha Isomethyl Ionone                    Amylcinnamylakohol

Amyli Cinamal                                     Anisyl alcohol

Benzyl alcohol                                      Benzyl benzoate

Čo je to palmový olej/tuk?

Ide o jedlý rastlinný tuk získavaný zo semien alebo oplodia palmy olejnej.

*Prečo je taký populárny v potravinárskom priemysle a kozmetike? 

Palmový olej sa vyznačuje vynikajúcimi technologickými a senzorickými vlastnosťami taktiež je termostabilný. Je masovo používaný a je predovšetkým lacný.

Ekonomika a palmový olej: tak napríklad firma Nestlé verejne priznáva, že v roku  2014 globálne odkúpilo 445 000 ton palmového oleja čo predstavuje 1% svetovej produkcie palmového oleja.  Smutné je že jeho spotreba stále narastá.

Prečo ho zaraďujeme medzi nezdravé tuky? 

• Tekvica Hokaido:  potravina ktorou niet čo pokaziť či už v stravovaní deťmi alebo dospelými. Ide o potravinu vhodnú pre diabetikov a deti trpiacimi problémami so žalúdkom. Disponuje vysokým obsahom vlákniny (pre 100g 1,6g) a vápnika (29mg). Pri tejto potravine je nutné opomenúť obsah omega 3 a 6 mastných kyselín, rovnako aj vitamíny ako je vitamín C , B1 a B2.
• Šošovica: je bohatým zdrojom vápnika a železa, tiež vitamínov B1, B2 a B6. Obsahuje 3-krát viac vápnika než obilniny a 7-krát viac železa než špenát, ktoré je nutné užívať v rámci prevencie a liečby anémie . Zo všetkých strukovín je šošovica najbohatším zdrojom bielkovín (24 – 25 %) a obsahuje najmenej tukov (0,6 %).
• Zelená listová zelenina:  vyznačuje sa vysokým obsahom  kyseliny listovej a železa.  Je nutné nezabúdať na dochucovanie čerstvými zelenými vňaťami a bylinkami. Napríklad žerucha má v sebe vysoký podiel jódu, ktorý nutný pre správnu funkciu štítnej žľazy.
• Brokolica:  rovnako ako zelená listová zelenina i ona má dostatočný obsah kyseliny listovej, beta-karoténu a vitamín C . Je ľahko stráviteľná a je vhodné ju zahŕňať do jedálnička detí od 5.mesiaca pre zachovanie jej výživových vlastností je vhodné ju tepelne upravovať v pare .
• Čučoriedky:  pokiaľ ide o tieto veľmi chutné lesné plody je nutné spomenúť, že ide o prírodný prostriedok proti hnačke. Ich farbivo myrtilín pôsobí ako antioxidant (zachytáva voľné radikály škodlivé pre živé bunky). Je vhodné ich zahŕňať do stravy detí od 10.mesiaca. Vysoký obsah vitamínu C pôsobí priaznivo na imunitu a triesloviny čerstvých plodov majú protizápalové účinky.
• Avokádo: ide o potravinu s vyšším obsahom mononenasýtených tukov, ktoré sú prospešné pre organizmus a mali by byť dostatočne zastúpené vo výžive detí.  Pokiaľ ide o vitamíny avokádo sa vyznačuje vysokým obsahom B6 , C a K. Draslík, horčík, vápnik a fosfor predstavujú podiel minerálnych látok výživnej hodnoty. Ideálne je deťom podávať dostatočné zrelé plody, ktoré zbavíme šupky a dužinu tepelne neupravujeme.
• Mäso: optimálny príjem živočíšnych bielkovín, ktoré dokáže ľudský organizmus lepšie využiť by mal byť 50-70% zo všetkých prijatých bielkovín. Konzumáciou mäsa u detí je možné predchádzať napríklad anémií (chudokrvnosti) taktiež je cenným zdrojom vitamínu B12. Najväčšie zastúpenie by malo mať najmä chudé mäso: králičie, kuracie, morčacie a teľacie, čo sa týka mäsa sladkovodných a morských rýb predstavuje riziko alergií a jeho konzumácia sa neodporúča u detí do dvoch rokov. Mäso by malo byť akostné a vhodne tepelne upravené.   
• Sušené slivky: ide o overený prostriedok na liečenie zápchy no je najmä bohatým zdrojom antioxidantov, vlákniny, železa, bóru, draslíka a vitamínu A. Deťom od 10. mesiaca budú zaručene chutiť aj ako rozmixované spolu s iným druhom ovocia.
• Cícer:  strukovina vynikajúca nielen svojimi chuťovými vlastnosťami ale rovnako aj obsahom rastlinných bielkovín, škrobu a vlákniny. Medzi jeho negatívnu vlastnosť patrí, že je ťažšie stráviteľný preto je vhodné podávať ho deťom od 10.mesiaca. Dôležité je spomenúť že tepelnou úpravou a konzervovaním si dostatočne zachováva svoje účinné zložky.
• Sladké zemiaky:  mimoriadne výživný druh zeleniny bohatý na beta-karotény, ktoré sú kofaktormi pre vstrebávanie vitamínu A, rovnako tiež obsahuje vitamíny skupiny B  a železo. Vďaka obsahu vlákniny priaznivo ovplyvňujú vyprázdňovanie.  Sladké zemiaky je vhodné podávať deťom od 8. mesiaca a výborne sa komponujú ako príloha.