Mamu neoklameš..... 🙂

John pozval svoju mamu na večeru. Počas jedenia si jeho mama nemohla nevšimnúť, že jeho spolubývajúca Júlia je veľmi pekná. Už davnejšie mala podozrenie, že John ma vzťah so svojou spolubývajúcou a teraz bola ešte zvedavejšia. Počas večera, keď sledovala ich reakcie, bola zvedavá, čí je medzi Johnom a jeho spolubývajúcou niečo viac ako len pohľady. Akoby čítal mamine myšlienky, John povedal: Ja viem čo si musiš mysliet, ale môžem ťa uistiť, že Júlia a ja sme lenspolubývajúci.

Asi o týždeň neskôr prišla Júlia za Johnom a hovorí:
Odvtedy ako tu bola tvoja mama na večeru nemôžem nájsť tú krásnu striebornú naberačku na omáčku. Myslíš, že ju zobrala?

John povedal:
Nuž, pochybujem o tom, ale pre istotu jej napíšem. Tak si sadol a napísal. Milá mama, ja nehovorím, že si zobrala naberačku na omáčku z môjho domu a nehovorím ani, že si ju nezobrala. Faktom však zostava, že chýba odkedy si tu bola na večeri.
S láskou John.

O pár dní neskôr dostal John list od svojej mamy a v ňom bolo:
Drahý syn, ja nehovorím, že spiš s Júliou a nehovorím ani, že nespíš s Júliou.
Faktom však zostava, že keby spala vo svojej vlastnej posteli, tak by už dávno našla naberačku na omáčku.
S láskou mama.