Dnes na pošte: Najskôr sa teším, že nič ľudí, hneď k priehradke- toto ma však rýchlo prešlo. Najskôr asi päť minút čakám bez povšimnutia kým si "slečna" dokončí svoje. POtom konečne vezme moje balíky, začne lepiť nálepku na prvý a vážiť - v tom nejaký pán, že kolko stojí to a to. Slečna odložila moje balíky, vytiahla fascikel a listuje a listuje a listuje...konečne našla, kričí na pána, ale ten, že on už vie. Oki. Zobrala ďalší môj balíček, v tom však prišiel nejaký jej známy, že koľko stojí to a to. Tak zasa položila môj balík bokom a začala si riešiť tohto známeho, kým však sumu našla, ten už bol dávno preč. Tak opäť moje balíky, ale v tom jej spadol stojan na losy - začala ho opravovať. Po kompletnom oblepení páskou sa vrátila k mojim balíkom, ale čo čert nechcel, vráti sa spomínaný známy a moje balíky išli ako inak bokom. konečne, keď si už spomenula, že aj ja som tam a vybavila ma, platím - pravdaže ešte jej blbla kalkulačka, lebo si nevedela odrátať z dvadsiatky, ale podarilo sa, dala mi výdavok, lístok od balíka som si však musela poprosiť, lebo úplne naň zabudla...🙂 no niekedy je potrebná dobrá trpezlivosť. Priznám sa, že okrem toho vyžiadania si lístka od balíka som nepovedala ani slovo.