O tom ako sa Tondík narodil, alebo aj pôrod môže byť krásny!

Dnes je to rok. Znie to pre mna strašne neuveriteľne ale je to tak. A ja som sa konečne po roku dokopala k tomu, aby som svoje spomienky dala do nejakej podoby. Pred rokom si sa narodil a tvoj príchod na svet patrí medzi najkrajšie a najsilnejšie zážitky v mojom živote. Narodil si sa presne na deň termínu čo sa vraj podarí len niečo okolo 5% bábätiek a aj napriek tomu že sa to dalo čakať, úprimne to nečakal nikto 😁🙏🏻

Už pár dni pred Vianocami som stresovala že čo ak začnem rodiť o druhej ráno, čo urobíme, kto príde k Lili, kto ma odvezie do nemocnice… manžel sa ma snažil upokojiť že určite nezačnem rodiť v noci 😅🙄 že nemám stresovať, ale nakoniec sa stalo presne to čo som čakala a o pol druhej ráno mi odtiekla voda 😁👌🏼🤷🏻‍ dobre no sekla som sa o polhodinu ale predsa 😁🎉

A je to tu...

Na pôrodnej sále som dostala posteľ oproti nástenným hodinám a keďže som ešte nemala kontrakcie, čo ma dosť znervózňovalo lebo pri Lili som mala kontrakcie hneď po odtečení plodovky, tak som sa len pozrela na hodiny a bolo presne 3 ráno. Sama sebe som sľúbila že porodím najneskôr do 4:30 😁🙈 Takže bolesti stále nikde, ja nervózna, sama, vystrašená a v tom som si spomenula na moju babku. V ťažkých chvíľach sa modlila ruženec. Začala som sa teda modliť, ešte si pamätám že som sa stihla pomodliť desiatok ruženca - ktorého si panna bez poškvrny dedičného hriechu počala, priznávam sa však, že aj napriek tomu, že som veriaca, nezvyknem sa modliť a už vôbec nie dlhý ruženec... avšak, bolo 3:15 a začali prvé kontrakcie 🙂 O 4:00 som mala kontrakcie silnejšie a každých 5 minút, tak som na to šla upozorniť sestričky 😁

 A ďalej to už malo veľmi rýchli spád 😊🙏🏻 4:15 som volala manželovi nech príde, aj keď pri pôrode nechcel byť - čo úplne rešpektujem, chcel byť s nami hneď po pôrode takže nervózne čakal na chodbe kedy nás už uvidí 😁 o 4:30 som už mala veľmi silné bolesti a konečne prišla aj moja pôrodníčka. 

Nikdy nezabudnem že na sálu vošla ako hviezda 😁🙏🏻 Nalíčená, upravená, vyvoňaná so širokým úsmevom na tvári a ja som v tej chvíli vedela že všetko bude fajn 😄 Aj keď sa jej môj nález na pôrod ešte nezdal, ja som už sedela na koze a bola som pripravená. Kázala mi teda na skúšku zatlačiť a teda skúška dopadla dobre o pár zatlačení na to o 4:38 bol už Tomík na svete 😊 hneď po pôrode mi ho priložili na hruď. Bol neskutočne krásny, maličký, rozkošný a ako mi ho prikladali na hruď zaľúbene sa na mňa pozrel a v okamihu pokojne zaspal. To bol pocit, ktorý si budem pamätať do konca života. Ohromné a neskutočné šťastie, láska a puto. Pokiaľ dotepal pupočník, objímali sme sa a ja som zatiaľ plakala od šťastia a lásky 😄🙏🏻♥️🥲

Potom mi ho vzali na meranie a váženie a odvtedy už len reval a reval a reval pekné 3 mesiace 😂😂😂😇✌🏼

Rekapitulácia 😀

Takže ak si to spätne rozoberiem tak môj druhý pôrod trval všeho všudy od odtečenia plodovej vody 3h. Okolo 1:30 mi odtiekla voda, o 2 som prišla na pôrodnú sálu, do 3h ráno mi natáčali CTG, vyšetrili ma a spísali papiere, 3:15 začali kontrakcie, 4:15 začali bolestivé kontrakcie, 4:30 prišla moja doktorka a 4:38 sa Bundáš narodil 🙂 Rodila som sama, bez manžela keďže pozná dobre svoje hranice a jednoducho pri pôrode byť nechcel. Rodila som na koze, mala som aj nástrih a všetko som to prežila a rada na to spomínam. 🙂 

Druhý pôrod = lepší pôrod 

Aj keď som nemala žiadne lieky od bolesti - síce nie som žiadna hrdinka ja som si lieky prosila ale podľa personálu bolo na ne najprv veľmi skoro a potom zase už veľmi neskoro (pri oboch pôrodoch) , musím povedať že druhý pôrod bol oveľa menej bolestivejší, ľahšie sa mi tlačilo a mala som nad priebehom väčšiu kontrolu. 🙂🙏🏻  Rovnako aj hojenie bolo oveľa rýchlejšie 🙂 aj mliečko sa rozbehlo rýchlejšie avšak veľmi ma prekvapili popôrodné kontrakcie pri dojčení čo som pri prvom pôrode nezažila. Kontrakcie boli prvý deň pri dojčení tak silné že som to musela predýchavať… 🙈🙏🏻

Na oddelení v UNLP Košice

Každopádne spomínam na to s úsmevom. Rovnako krásne ako pôrod boli aj chvíle s manželom a našim Tondikom pár minút po narodení. Všetci sme boli spolu a užívali si jeden druhého a tretieho 😁♥️  Potom nasledovala izba, super spolubývajúce s ktorými sme doteraz v kontakte, vyšetrenia, hypoglykémia, silná žltačka, ale všetko sme to zvládli a úspešne sme to dotiahli až domov 😁🙏🏻 Sestričky na šestonedelí boli úžasné, ochotné a usmievavé a ja som sa cítila ozaj dobre. V návale endorfínov som chcela napísať aj pochvalný list riaditeľovi  😀 ale spätne som si uvedomila pár negatív, ktoré mi vadili. Asi prvým negatívom bolo, že na oddelení sú len dva nadštandardy kde je nemožné sa dostať. Tým pádom ste na izbe, kde sa môžete zísť super partia (ako bol našťastie môj prípad 🙂 ) ale musíte sa deliť o wc a sprchy s ďalšími cca 20-30 mamičkami. Upresním že sa musíte deliť o dve toalety a tri sprchy... jedlo si nemôžete nosiť na izbu ale musíte ho jesť v prievane v malej jedálni, návštevy tiež nesmú na izbu, takže zasa vám ostáva len postávanie na chodbe - čo je po pôrode dosť ťažké, alebo tlačenie sa v jedálni. Našťastie tieto nedostatky zachraňuje super personál či už lekári alebo sestričky. O sestričkách z novorodeneckého nebudem radšej písať 😀 len chcem pochváliť pani primárku, úžasnú osobu, ktorá sa s láskou a obetou stará o všetky bábätká 🙂 

Na koniec 🙂 

Takže už je tomu rok. Znie to neuveriteľne pretože mám stále živé a krásne spomienky na celé toto obdobie. A ešte krajšie spomienky na celý tento rok s tebou Tondik. Len vďaka tebe som tento rok prežila s úsmevom na tvári. Vďaka tebe a tvojej sestre samozrejme 😁😉🙏🏻 Tondíček náš ľúbime ťa, zbožňujeme ťa a želáme ti všetunko  len to najlepšie. Mama, tato a tvoja Ľií. ♥️