Milá suseda,

ešte sa nepoznáme, ale možno to ani nie je potrebné. Chcem ti povedať jednu dôležitú vec.  

Vieš, bývam na sídlisku... tento byt je asi už piaty v poradí a všetky majú jednu spoločnú vlastnosť – veľmi tenké steny. A tak sa nedobrovoľne stávam divákom, či skôr poslucháčom príbehov, za ktoré by Netflix zaplatil nemalú sumu.

Práve včera som nevedela zaspať a triasli sa mi ruky po vypočutí jednej z epizód. Pripomenulo mi to príbehy, ktoré som už počula. Dej sa viac menej opakuje.

Prejdem rovno k pointe: Ak chlap na teba zvyšuje hlas, kašli naňho. Odíď, kým sa dá. Pretože ak si hovoríš na začiatku „on sa zmení“, je to pravda. Stačí zlá nálada a je tu výčitka, že si nenavarila nedeľný obed. Stačí zlý deň a začne jačať. Stačí drink - dva a možno ťa udrie. Stačí sakra zlý deň a možno udrie i deti. A stačí sakra pár zlých rokov a... Ešte stále mám pred očami, ako som v jedno ráno vstávala veľmi skoro. Mala som 19 a išla som na brigádu do pekární. Bolo úplné ticho, ktoré preťal bolestivý výkrik. Susedka nad nami našla syna v kaluži krvi s podrezanými žilami ležať vo vani.

Zachránili mu život, ale neviem, či mu zachránili dušu.