Hovorili nám:
Že vodorovné pásiky nás rozširujú a dokonca ešte viac, ak nemáme súmernú postavu.
Že dáma nechodí do mesta v teniskách.
Že po dovŕšení štyridsiatky sú červené topánky nevhodné.
Že baretky môžu nosiť len mladé dievčatá.
Povedali nám, že skutočná dáma nikdy nenosí kabelku na pleci.
Že máme byť diskrétne a vždy sa správať slušne.
Že za žiadnych okolností si nemáme sadať na zem alebo na schody
Že dlhé náhrdelníky sa starším ženám neodporúča nosiť.
Povedali nám, že slamené klobúky môžeme nosiť iba v lete.
Že sa máme prispôsobiť svojmu veku a správať sa dôstojne.
Že sa máme venovať už iba pestovaniu rastlín, štrikovať ponožky a opatrovať svoje vnúčatá.
A roky plynuli....
Jedného dňa sme si uvedomili, že sa stávame niekým, kým nechceme byť.
A rozhodli sme sa, že už nebudeme dodržiavať tie hlúpe pravidlá, ktoré nám diktovali.
Obrátime svet naruby.
A začali sme sa obliekať nie podľa veku, ale ako my samy chceme.
Dovoľujeme si porušiť pravidlá, lebo sme odvážne.
A nakoniec sme zistili, že život je o niečom úplne inom.
A že tí, ktorí nás chceli meniť a určovali nám pravidlá ako sa máme správať vzhľadom na náš vek, nás klamali....
Takže si už teraz nevšímame kritické komentáre a žijeme si svoj život ako sa to páči nám, nie im.
Užívame si svoj život, aj keď už nie sme najmladšie.
Pochopili sme, že pribúdajúci vek nemusí byť prekážkou žiť naplno a spoznávať nové veci.
Pretože, už vieme, že šťastie si nosíme vo svojom srdci, nie v rokoch, ktoré pribúdajú .... Cit. web