Komu zvonia do hrobu...
Malá myška sa cez otvor v stene pozerala na farmára a jeho manželku ako otvárajú nejaký balíček.
,,Aké jedlo tam asi bude?", zamyslela sa myška.
Keď videla, že je to pasca na myši, ostala šokovaná.
Rozbehla sa za ostatnými zvieratkami na farme, aby ich varovala.
,,V dome je pasca na myši!", kričala...
Sliepka zdvihla hlavu a povedala: ,,Milá myška, chápem, že pre teba je to vážna vec, ale mňa sa to netýka a ani ma to nezaujima!"
Malá myška teda podišla k prasiatku: ,,V dome je pasca na myši!"
Prasiatko so súcitom povedalo: ,,Je mi to veľmi ľúto myška, ale nemôžem pre teba nič viac urobiť, iba sa za teba modliť."
Myška išla potom za kravou: ,,V dome je pasca na myši!"
Krava odpovedala: ,,Och, myška, je mi ťa ľúto, ale je mi to vlastne jedno."
Malá myška sa skľúčená vrátila dnu do domu a bola odhodlaná čeliť pasci sama.
V noci bolo počuť v dome zvláštny zvuk, ktorý vyznel ako zacvaknutie pasce na myši.
Farmárka vstala a išla skontrolovať, čo sa to deje.
V tme nevidela, že v pasci je za chvost chytený jedovatý had a ten ju pohrýzol.
Bola prevezená do nemocnice s vysokou horúčkou.
Ako vieme, na dedine mnohí horúčku liečia čerstvou slepačou polievkou a preto farmár zabil sliepku.
Manželka sa však stále necítila dobre, preto ju prišli navštíviť a potešiť blízki priatelia.
Dom bol plný hostí, ktorých bolo treba nasýtiť a tak farmár zabil prasa.
Nakoniec manželka predsa len zomrela a na pohreb prišlo veľmi veľa ľudí, takže farmár musel zabiť aj kravu.
Malá myška sa na toto všetko so smútkom pozerala cez malú dieru v stene...
Keď sa nabudúce dozviete, že niekto čelí nejakému nebezpečenstvu a myslíte si, že vás sa to netýka, nezabudnite na príbeh tejto malej myšky.
Lebo, ak jeden z nás čelí nejakému problému, tak sme všetci v ohrození, všetkých sa nás to dotýka.
Lebo všetci sme na tej istej ceste, ktorá sa volá Život.
Zaujímať sa jeden o druhého, je ten správny spôsob ako žiť.
Povzbudzujme sa a podporujme sa navzájom.
Keď začujete zvoniť zvony, nepýtajte sa komu zvonia.
Zvonia aj pre vás!
Cit. web