Niektorí ľudia majú druhých radi len dovtedy, pokiaľ ich poslúchajú. V opačnom prípade sa stávajú pre nich nepriateľmi. Takéto osoby musia mať vždy pravdu a byť lepší. Vždy sa porovnávajú s druhými, preto sú nešťastní a ubližujú iným.
Ich bolesť často pramení z detstva, kde sa naučili, že sa musia veľmi snažiť, aby boli lepší a zaslúžili si uznanie, pozornosť, prijatie, lásku a bojovať o to s druhými. Preto sa snažia byť úspešní hlavne v kariére, bohatí, či slávni.
Ale v duši cítia prázdno, lebo sa odpojili hlavne od svojho vnútorného zdroja, preto často v skrytosti trpia. V ich duši vládne pýcha, ktorá sa na druhých pozerá z výšky, diriguje ich, ponižuje, klame, pohŕda, vysmieva sa, obviňuje, súdi...
Ale nevidia, že je to ich vlastný odraz, pretože žijú v hlbokom nevedomí a vo svojich sebaklamoch.
S takými osobami sa neoplatí bojovať, lebo vás stiahnu na svoju úroveň a zničia. Ale netreba mať strach vyjadriť svoj názor a nedovoliť im obrať vás o sebaúctu, sebadôveru, sebalásku a sebavedomie, ktoré tvoria ľudskú dôstojnosť. Preto je dobré sa od nich vzdialiť, ale nie s nenávisťou a pohŕdaním, ale prianím lásky do ich srdca. Oni sa budú na vás hnevať a možno nenávidieť, závidieť vám alebo sa snažiť ublížiť vám a pomstiť sa. Ale vy ich v tichu a v duchu na rozlúčku objímte láskou, súcitom a vierou, že raz precitnú. Nemusia vedieť, že aj vďaka vám.
Tak bude raz na Zemi vládnuť láska a ľudia sa budú prebúdzať z hlbokého spánku. Tak ako sa píše v mnohých rozprávkach, aj o Šípovej Ruženke.
Lebo rozprávky nie sú pre deti, aby zaspali, ale pre dospelých, aby sa zobudili.

zdroj: internet