Otec dal po smrti svojho synčeka postaviť náhrobný kameň, ktorý inšpiroval mnohých ľudí…
Keď sa mladým rodičom 23. septembra v roku 1988 narodil synček, boli šťastím bez seba. Ernest a Anneke Robisonovci mali obrovskú radosť, ktorá však netrvala dlho.
Keď lekári novorodenca podrobnejšie vyšetrili, šťastie rýchlo opadlo.
Kvôli nedostatku kyslíka počas tehotenstva sa ich synček Matas narodil slepý a ochrnutý od krku nadol. Lekári povedali, že mu pravdepodobne zostáva len niekoľko hodín života.
Matas však predpovede lekárov pokazil.
Žil desať šťastných rokov, kým v vo februári 1999 pokojne zomrel a odišiel do nebíčka.
Chlapec bol celý život pripútaný na invalidný vozík, vedel povedať len pár slov, no dokázal rozveseliť všetkých naokolo.
Ernest a Anneke cítili, že Matas si zaslúži výnimočný náhrobný kameň na počesť svojho výnimočného života. Matúš vniesol do ich života toľko svetla, že ho nedokázali udusiť smutným a pochmúrnym náhrobným kameňom.
Ernest teda navrhol a objednal krásny pomník na synovu počesť.
Krásna socha prináša nádej všetkým, ktorí ju vidia. Je to špeciálny spôsob, ako si zapamätať naozaj výnimočného chlapca.
