Ja sem nepatrím...

Vôbec sem nepatrím... TÍ ľudia sú tu úplní blázni... Stará pani, ktorá si myslí, že v 59tich  porodila dvojičky... Dievčina, ktorá má panické záchvaty.. Chalan, ktorý fetuje a chcel skočiť pod vlak, lebo sa pohádal s frajerkou... Dievčina, ktorá je aj vcelku sympatická, má schyzofréniu... Čo tu sakra robím ja?? Normálna pracujúca matka dvoch deti, s partnerom, starám sa ešte aj o chorú matku,ktorá je ako ďalšie dieťa .. Proste som to len raz prehnala s chlastom, preplo mi, psychicky som sa zrútila, vyhorela som... To sa jednoducho stáva.. Veď čo sa čudujú, všetko musím robiť ja, riešiť ja a ešte su aj stále nespokojný.... Snáď sa doma konečne spamätajú...Len čo tá hanba, keď sa to rozkríkne... A oni sa ma tu každé ráno pýtajú ako sa mám... No asi ako, keď som tu medzi bláznami..??!! . "Dobré ráno,  ako sa máte? Potenie? Triaška? vystrite ruky pred seba"  toto bolo snáď každé ráno na vizite..Snáď si nemyslia, že mam problém s alkoholom? (Ja nemám problém...) Potom raňajky, po raňajkách na lieky pekne do radu, zobrať si za hrsť liekov, vyplaziť jazyk, či som ich vypila.. Urobila som si  kávu, sedela na wc a fajčila jednu od druhej a dúfala, že si ma nikto nebude všímať... Mať plášť Haryho Potera bola vtedy moja najväčšia túžba... Byť neviditeľná... S nikým nič, a len to tu nejak vydržať... O 10 tej sa konala akási povinná komunita v jedálni... Všetci sme si tam posadali, prišla nejaká pani psychologička a začala sa akože o nás zaujímať, aby sme niečo o sebe povedali... "Chystáte sa aj na liečenie, po detoxe?" pýta sa ma panička.. "Určite nie, pobudnem tu 10 dní a idem domou, čakajú ma dve deti doma, v práci ma potrebujú," odpovedám... " Mali by ste nad tým popremýšľať"... Hm, to určite pomyslela som si, ty mi tak budeš rozprávať, sa pozri okolo mňa... Ja som v pohode.. Bola to najdlhšia hodina v mojom živote... Chcelo to pred obedom ďalšiu kávu, rýchlo kým neschovajú konvicu, (aby sa vraj niekto neobesil na kábli...) Po obede bolo zase ďalšie sedenie, kde sa zase čítal úryvok s nejakej knihy, že vraj slepačia polievka pre dušu, mali sme sa k tomu vyjadriť ako to chápeme.... Pripadala som si fakt divno, a naozaj som nechápala zmysel celej tejto saškarne.. Vlastne celé dni len pijem kávu, fajčim, idem na lieky alebo spím... Na izbe som mala telku kde bol netflix, aká paráda, aspoň takto zabijem čas, keď práve nefajčím alebo nespím.. .  A spolubývajúca bola staršia pani, ktorá sa väčšinou  motala dakde po chodbe,jedine kedy som ju počula alebo videla bolo ráno o 5 tej, keď začala buchotať a šuchotať, pretože mala akési vývody po operácií obličiek a fakt som netušila čo robí na psychiatrii.... Ale údajne mala strach s ďalšej operacie, ktorá ju čakala..Celá bola divná a roztrúsená a každopádne ma dosť štvala s tým šuchotaním, a ešte ma aj oslovovala úplne iným menom ako som jej povedala... No nechala som to tak, veď vydržím tých 10 dní a idem domou a všetko bude v poriadku, s nikým tu nič nechcem mať, najlepšie by bolo tu tie dni prespať alebo byť neviditeľná .. Výhodou bolo, že na chodbe bol telefón na ktorý nám mohli volať,keďže mobil sme mali povolený iba večer od 18:30- 19:30 kedy čakali v rade ako za čias komunizmu na banány....