To sa predsa stáva....
"Odkedy pijete?.. Koľko pijete? Máte samovražedné myšlienky.? Je to prvý krát, čo ste si chcela ublížiť? Máte deti? Rodinný stav? Užila ste aj nejaké lieky? " a ďalších niekoľko otázok, ktoré si už ani nepamätam.. Najdôležitejšie bolo odkedy to začalo... Teraz viem, že toto celé začalo už v mojich nejakých 15 tich, ale to som pochopila až neskôr...
" Minulý rok, keď sa somnou rozišiel priateľ som zapíjala žiaľ... Ale už sme spolu znova a nejaké posledné dva, tri mesiace pijem skoro každý deň, večer ked prídem domou... Problém je, že si kupujem ploskačku, ktorú si schovávam a nalievam si tajne do malinovky, do džúsu, do čaju... Nie veľa, ale proste myslím na to už od rána, kedy budem doma a nalejem si..." počúvala som samú seba a zdalo sa mi akoby som to nebola ja, ktorá hovorí tieto veci... Ale veď nieje to az také hrozné..Ubezpečovala som sa... Veď nechodím opitá, nespím opitá niekde pod mostom, ani sa netrasiem ráno keď vstanem... Proste len som mala náročný deň, tak som si dala za jeden, dva do džúsu na uvoľnenie.. Svet bol gombička, problémy neexistovali, alebo neboli také akútne aby som ich musela riešiť dnes, keď mi je tak fajn... Jediné čo mi prekážalo
v mojom zauživanom zvyku bol môj frajer, s ktorým sme sa k sebe vrátili, aj sa nasťahoval naspäť... a vlastne ešte moja matka, ktorá musí každých 10 minút na mňa vykrikovať ked si sedím konečne po celom dni a "odychujem"... Lebo proste ona má potrebu vykrikovať s okna, že sa decká naháňajú.... Doprdele, hádam nemám právo na polhodinku kľudu?... Bola som 13 hodín v práci, nakúpila som jej všetko co chcela, nemôže ma naozaj chvíľu nechať tak?!.... Hm.. dám si ešte trošku... Veď to bol ťažký deň dnes.... Zase ďalší, ako dni predtým boli náročné ... Veď ten moj drahý furt ma nejaké aktivity, a ja musím chodiť do práce, potom decká doma, upratovať, a ešte byť aj dobre naladená , nemám absolútne na nič čas a on si dôjde domou a buď leží, alebo hrá šípky alebo neni doma... A keď aj dnes nič vlastne neurobil, aj tak som už bola nahnevaná.... A keď mladý pán sa dovalil domou konečne po tréningu hneď som sa do neho pustila, lebo mi nedal pusu hneď ako prišiel... A vlastne som mala zase dôvod si dať ešte jeden.... Ale, aj tak sem vlastne nepatrím, je to len také vyhorenie, to sa proste občas stáva ...
Odporúčame
@luciak13 Ďakujem, naozaj nesmierne ma tento komentár dojal, až mi vybehli slzy... 💓💓💓Moc si to vážim a naozaj to pre mňa veľa znamená 💓 naozaj moc ďakujem 🥰 a inak s tými kvetmi je to pravda, mňa tym "nakazila" susedka, ona sa teší a množí kade čo a posúva mi a teším sa ked si kúpim novy kvietok 🌸🌷🌻🌼 dokonca aj v rámci pracovnej terapie som s priepustky s domu priniesla kvietok a posadila na PNPP 😉🌼 ešte raz ďakujem 💓
@gertrudaosem aha ja neviem tak skoda ze nemam taku firmu hned by som tu knihu vydala🌺🙏
@gertrudaosem akurát som to šla napísať, čítala som ze kopec ludi jej podalo svoj príbeh a privlastnila si všetky autorské práca a oni odišli s dlhým nosom alebo smiešnou sumou.
Myslím ze autorka by to zvládla aj sama keď ju tak čítam, gramaticku a štylisticku korekciu si vie zaplatiť hoci kde 🙂
@aurorastone ďakujem, možno o tom porozmýšľam... Zatiaľ to píšem len na telefone, ked mám chvilu čas takže nejaká ta chybička sa nájde🤷♀️🤣. Ale hlavne mi to pomáha vypisat sa stoho a co bude ďalej necháme na vesmír 🙏
Začni písať komentár...
Urcite napiste celu knihu a poslite ju Evite bude to bomba a raz aj film natocia o vas ❤velmi velmi velmi vam zo srdca prajem uzdravenie a aby ste nasli pokoj a harmoniu a hlavne stastie take prave, ozajstne ❤urcite podstupujete mnozstvo terapeutickych postupov, ak vam to dovolia a bude sa vam chciet urcite okrem pobytu v prirode vysadzajte kvety a rastliny a stromy 🌺🌺🌺ja som neverila kamaratke ked bola stale pokojna a usmiata ze ako to robis..tolko stresu mame...ze sadim kvety..a ja ze co je toto za blbost a veru uz aj ja sadim kvety 🌺🌺🌺ale naozaj prajem vsetko dobre a urcite napiste knihu 👍👍👍